Armagedonu neodolá maska

Zverokruh globálneho sveta točí obava z teroru

V niektorých štátoch sa vlády nerozpakujú dať zbrane do rúk ženám a zostavujú z nich bojaschopné jednotky. Zabíjanie, agresívnosť a nenávisť im nepasuje. Žena je ochrankyňou života, ak nepočítame bojovné Amazonky. História zaznamenala doteraz okolo 15-tisíc vojenských konfliktov. Spravidla ich vyvolali a viedli muži, hoci neraz ozajstnou príčinou v pozadí boli ženy. Svet začal žiť v obave pred temným terorom, ktorý sa vynorí znenazdajky a okrem kamikadze nie je vylúčené, že sa nepoužijú bakteriologické, chemické či jadrové zbrane. V histórii sa nenájde veľa príkladov záujmu o radiačný, chemický a biologický terorizmus, ak za taký nepovažujeme samotnú existenciu a legálnu výrobu týchto prostriedkov. Veľkú aktivitu, možno najväčšiu vôbec, vo výskume zbraní hromadného ničenia vynakladajú štáty Blízkeho východu, východnej a juhovýchodnej Ázie. Pritom legálne získavajú technológie, biopreparáty, materiály a vybavenie. Príkladom takéhoto zneužitia „v malom“ teroristami, bola japonská sekta Óm Šinrikjó, ktorá v roku 1995 vypustila v tokijskom metre nervovoparalytický plyn. Počet obetí (dvanásť) bol relatívne bezvýznamný, lebo teroristi urobili pri príprave akcie chybu. Stačilo, aby jed bol ešte raz prečistený destiláciou, čím by sa dosiahli katastrofické následky. Niektoré teroristické skupiny už mohli prekonať technické problémy, získali vedcov a vybavenie.

Príchod nového tisícročia mohol posilniť „spasiteľské“ skupiny vo viere, že armagedon sa zhoduje s otočením letopočtu a použitie zbraní hromadného ničenia môže

zaručiť správnosť

takejto predpovede. Bola tragédia v USA predzvesťou ich použitia? Lebo už to bola ukážka použitia „konvenčných“ prostriedkov na masovú vraždu. Spojené štáty údajne evidujú vo svete asi 130 medzinárodných teroristických skupín, ktoré sú potenciálnou hrozbou pre nekonvenčné použitie zbraní. Polovica z nich je motivovaná etnicky, pätina má ľavicovú orientáciu, približne päť percent pravicovú atď. Asi 50 % z nich sú však náboženské skupiny. Svet dospel do štádia, že chemická a biologická hrozba je diskutovaná, ale nehovorí sa o tom, či sa použijú, ale to, kedy sa to stane. Na reálne použitie musia byť biologické zbrane vysoko smrteľné a dať sa ľahko vyrobiť vo veľkých množstvách. Mali by byť prenosné z osoby na osobu v čo najkratšom čase. Týmto vlastnostiam zodpovedá

najmä baktéria

antraxu (sneť slezinná) a kiahne. Pravdepodobnými látkami vhodnými pre teroristov je botulotoxín a vírus ebola. Vírus slintačky a krívačky tiež môže poslúžiť ako biologická zbraň na ohrozenie dobytka. Lebo tento druh konfliktu by spočíval aj v likvidovaní zdrojov obživy protivníka.

Bežný človek na riziko chemickej či biologickej hrozby veľa nemyslí. Aj médiá doteraz skôr upozorňovali na riziká jadrového konfliktu. Pomáhali tomu aj centrá analyzujúce spôsoby vedenia budúcej možnej vojny. Na odolávanie biologickým zbraniam nie sme pripravení a na prípadné zamorenie chemickými látkami alebo rádioaktívnymi len čiastočne. Ochranné prostriedky, ktoré by sme dostali, ako sú plynové masky, rúška, prípadne ochranné odevy, by predstavovali len chvíľkové riešenie do okamihu, kým by sa nepodarilo opustiť ohrozený priestor. Pred niektorým účinkom jadrovej explózie sa dá

ako-tak chrániť

v prípade, že nejde o priamejší zásah. Dôsledky sa prejavia najprv v prenikavom svetelnom žiarení, vzápätí rádioaktívnym a tepelným, nasleduje tlaková vlna a napokon postupný rádioaktívny spád pevnej hmoty. Explózia v závislosti od vzdialenosti ničí elektronické prístroje, vozidlá sa stávajú nepojazdné, skratujú im indukčné cievky. Zdá sa, že by nebolo úniku. Čiastočnú ochranu môžu poskytnúť betónové kryty a teoreticky voda. Tieto bežne prístupné médiá dokážu v značnej miere odfiltrovať prenikavé žiarenie. Lenže koľko je u nás účinných krytov? Vojaci vedia, že polmetrová vrstva vody znižuje radiáciu na polovicu, pri betóne to dokáže jeden až dva metre hrubá vrstva. Polovicu žiarenia vie pohltiť aj korba tanku.

Andrej Pokojný