Dokedy všetci proti všetkým?

V čase „klubových prázdnin“ od júla do začiatku jesene odpovedajú členovia Hospodárskeho klubu (NEF) na sedem otázok svojho výkonného podpredsedu a šéfredaktora Hd. Oslovených bolo stoštyridsaťdva prominentných členov ocenených Zlatým biatecom a Prominentom ekonomiky, ktorí obhospodarujú viac ako 65 % priemyslu v SR. Tieto otázky dostali aj politici, resp. verejní činitelia a ďalší hospodárski lídri. Z odpovedí vznikne podkladový materiál pre klubové zhromaždenie, ktoré sa koncom roka pokúsi inovovať vládne know-how pre Slovensko.

Dnes sa vyjadruje Viliam Veteška, predseda predstavenstva, Slovenské aerolínie, a. s.

1. Čo v slovenskej ekonomike hodnotíte pozitívne a čo nezvládnuté, resp. problematické v prvom polroku 2001?

- Komplexné hodnotenie mi neprináleží, no napriek tomu vnímam ohromnú aktivitu veľkého množstva podnikateľských subjektov i samotných podnikateľov nielen prežiť, ale i zabezpečiť rozvoj. Naša ekonomika je pod dlhodobým tlakom všeobecného vývoja krajiny a mnoho pokusov o jej oživenie z komplexného hľadiska vidím skôr ako deklaratívne, teda na báze populizmu. Skutočnosť je taká, že koruna oslabla, nezamestnanosť stúpla, životná úroveň klesla. Za obrovský problém považujem, že rôzne teoretické úvahy sú ďaleko od reálnej praxe, a preto v mnohých prípadoch i dobrá myšlienka nenachádza cestu do reálneho ekonomického života.

2. Ktoré brandže, prípadne firmy považujete za rozhodujúce pre vývoj hospodárstva SR?

- Ukazuje sa, že klasické sú naďalej stabilné, dokonca potvrdzujú svoj rast. Nateraz sa javia dominantne odvetvia chemického a automobilového priemyslu. Osobitnú úlohu však musí hrať energetika a plynárenský priemysel. Svoje môže zohrať oblasť služieb, ale to by sme sa museli dopracovať k hotelového priemyslu a k priemyslu cestovného ruchu. Za najdôležitejšie však považujem koordinovanosť a súčinnosť medzi jednotlivými odvetviami, napríklad medzi dopravou a cestovným ruchom.

3. Ako vnímate bankový sektor, osobitne výsledky ozdravného procesu v Slovenskej sporiteľni, vo VÚB a v IRB?

- Šach, ktorý zohrali „neviditeľné ruky“ v tomto sektore, aj naďalej môže mať dlhodobé následky. Za obrovské množstvo klasifikovaných úverov môžu konkrétni ľudia, a to isté platí aj o procese „ozdravovania“ bánk. Prevládli skupinové záujmy a na skutočné výsledky si ešte budeme musieť počkať.

4. Aký je váš názor na menovú situáciu SR a možný vývoj kurzu koruny oproti EUR a USD v druhom polroku 2001?

- Vyše 14-percentnú infláciu považujem za vysokú. Ťažko sa zhodnocuje koruna nielen podnikateľom, ale hlavne radovým občanom sa poškodzujú ich úspory. Umelé kroky môžu korunu podržať len dočasne, skutočnou podporou by bola reálne silnejšia ekonomika. Pokiaľ ide o vývoj kurzu koruny, som skeptický. Sústavne musíme kalkulovať vysoké kurzové riziko, a to nie je tiež stabilizačný prvok, pokiaľ ide o postavenie výrobkov a služieb na trhu.

5. Ako by ste formulovali hlavné úlohy pre hospodárstvo, podnikanie a tie celospoločensky najvýznamnejšie?

- V kľúčových odvetviach by som ponechal významné postavenie štátu aj v podnikateľskom prostredí. Nie je pravda, že štát je zlý akcionár, ale zlí, slabí alebo špekulanti sú často zástupcovia štátu uplatňujúci jeho práva a záväzky. Ideme budovať priemyselné parky na zelenej lúke (to je tiež dobré), ale množstvo veľkých podnikov komplexne vybavených nám pustne. Ja viem, že je to ťažké, ale nech sa chopia riešenia schopní ľudia z praxe, ktorí na rozdiel od teoretikov vedia dosiahnuť aj nevyhnutné improvizačné postupy tak, aby nakoniec bol dosiahnutý cieľ - efektívna ekonomika. Z celospoločenského hľadiska by mal skončiť hon na čarodejnice. Je potrebné skončiť reálne majetkové priznania, tieto prírastky definitívne zdaniť a vytvoriť podmienky istoty pre ďalšie investície zo strany vlastných občanov. Peniaze zvonku treba prinavrátiť do našej ekonomiky. Musia sa skončiť útoky všetkých proti všetkým a mala by sa navodiť väčšia vzájomná úcta.

6. Čo by ste vykonali v záujme zníženia miery nezamestnanosti na 15-percentnú a nižšiu hodnotu?

- Je potrebné posilniť malých a stredných podnikateľov tzv. dlhými peniazmi. Odregulovať daňové zaťaženie, aby mohli naštartovať rozvojové impulzy tak v priemysle, ako aj v oblasti služieb. Zabrániť stavu, keď nezamestnaný berie podporu a ešte si privyrába doma či v zahraničí. Je potrebné zvýšiť tempo výstavby diaľnic a v oblasti služieb investovať do rozvoja turistického a hotelového priemyslu. Všetky opatrenia je potrebné robiť na základe výsledkov analýzy - kto sa podieľa na nezamestnanosti a kto sa priživuje na práci iných. Kroky musia byť rázne bez ohľadu na strach z volebných preferencií.

7. Kde sa chcete ako firma, resp. inštitúcia dostať v tomto roku?

- Do rozvoja sme už investovali viac ako 400 mil. Sk. Prial by som si, aby iniciatíva a peniaze neboli cieľavedomo znehodnocované. Chceme rozšíriť letecký park o štyri lietadlá a rozšíriť pravidelné linky z Bratislavy do Mníchova, Zürichu, Bruselu a do Londýna. Predtým však, aby sa definitívne profesionálne vyrovnal vzťah štátu k Slovenským aerolíniám vložením lietadiel štátu do majetku akciovej spoločnosti, a tak definitívne stabilizovať doterajšie úspešné výsledky.