Jadrové pokusy už zatajovať nebude možné

Zem sa stane senzorom na monitorovanie výbuchov

Riziko skúšok či nebodaj použitia jadrových zbraní ešte nepominulo. Niektoré štáty stále považujú jadrovú muníciu za akýsi „status symbol“, ktorým chcú dokazovať svoju moc a silu. Ukazuje sa, že metóda vzájomného odstrašovania či „zadržiavania“ protivníka, známa najmä z čias existencie bipolárne rozdeleného sveta, je ešte stále živá. Aj preto sa medzinárodné spoločenstvo rozhodlo zriadiť celosvetovú monitorovaciu sústavu, ktorá bude vybavená štyrmi druhmi staníc so seizmickými, hydroakustickými, rádionuklidovými a infrazvukovými prístrojmi. Tie odhalia a určia druh prípadných jadrových či iných výbuchov v akomkoľvek priestore, pretože sprievodné znaky jadrových sú iné ako klasických. V súčasnosti je na svete funkčných už asi 20 % z počtu týchto staníc, ktoré dodávajú do viedenskej centrály požadované informácie, ktoré sa analyzujú. Systém by sa mal dokončiť o štyri až päť rokov a bude sa skladať z 337 takýchto monitorovacích jednotiek. Ich rozmiestenie na Zemi bude približne rovnomerné, aby mohli vyhodnotiť prípadné explózie na ktoromkoľvek jej mieste. Po prípadnom zaznamenaní takejto udalosti Dočasný technický sekretariát organizácie Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (PTS CTBTO) so sídlom vo Viedni, ktorý vznikol na základe rezolúcie OSN z novembra 1996, môže podľa potreby vyslať do oblasti určenia svojich inšpektorov s prenosnými seizmickými prístrojmi. Táto aparatúra v prípade nejasností dokáže presne určiť lokalitu, druh a ďalšie technické podrobnosti výbuchu aj niekoľko dní a týždňov po jeho vykonaní. Ak by ani tento spôsob nestačil, PTS CTBTO bude mať k dispozícii špeciálne vrtné súpravy, ktoré odhalia aj zatajovaný podzemný jadrový experiment, ktorý na povrchu nezanechal žiadne stopy. Na našom území nie je stacionárna monitorovacia stanica tohto medzinárodného systému, najbližšia sa nachádza na Morave. Je to však iba pomocná, sekundárna seizmická aparatúra.

Okrem zriaďovania tejto siete PTS CTBTO pripravuje aj rozličné technické dokumenty. Slovensko prostredníctvom špecialistov z (ÚJD) Úradu jadrového dozoru SR vypracovalo pre ňu vzorový návrh správy z medzinárodnej inšpekcie monitorujúcej jadrové výbuchy. ÚJD prispel aj k spôsobu identifikovania výbuchov pod hladinou mora, a to aj v hĺbke niekoľkých stoviek metrov. Pretože je to špecifická záležitosť, na našu otázku, ako je možné, že Slovensko sa ako krajina, ktorá nedisponuje jadrovými zbraňami, dokáže kvalifikovane vyjadrovať k takýmto technicky zložitým problémom, pracovníci ÚJD hovoria, že v monitorovacích činnostiach sa nedá spoliehať len na jadrové štáty. Práve tie by totiž mohli byť potenciálnym predmetom inšpekcií po skúšobných testoch takejto munície. Krajiny, ktoré nevlastnia jadrové zbrane, majú eminentný záujem, aby inšpekčné postupy boli čo najprecíznejšie a najdôveryhodnejšie. Monitorovací systém bude analyzovať napríklad aj bežné zemetrasenia či klasické výbuchy, pričom dokáže rozlíšiť druh explózie alebo otrasov pôdy. Vie určiť, že nejde o výbuch jadrovej nálože, ale povedzme plynov v bani či konvenčnej trhaviny v kameňolome a pod.

Našťastie, skúšky jadrových zbraní nie sú zasa až také aktuálne, ale stále nie sú absolútne vylúčené. Ak by predsa len niektorá krajina vykonala test jadrovej munície, PTS CTBTO zvolá svojich vybraných inšpektorov z celého sveta a s prenosnou meracou technikou ich nasadí kdekoľvek, kde by sa experiment uskutočnil, hoci aj v Antarktíde. K dispozícii bude mať 300 až 400 inšpektorov. Aj Slovensko bude medzi nimi zastúpené. Zatiaľ sa školia traja takýto odborníci, z toho dvaja pracujú na ÚJD a tretí v SAV. Zmluva o všeobecnom zákaze jadrových skúšok je mimoriadne komplikovaná v časti verifikácie vojenských aktivít. Dohody, ktoré sa týkajú biologických a chemických zbraní, nie sú z pohľadu procedúr kontroly ich dodržiavania až také zložité. Do roku 1995 sa uskutočnilo viac ako 2000 pokusných jadrových výbuchov. USA urobili prvý pokusný výbuch v roku 1945, bývalý ZSSR o štyri roky neskôr, v roku 1952 Veľká Británia na území Austrálie, 1960 Francúzsko na Sahare, 1964 Čína atď. Pakistan a India vykonali v máji 1998 podzemné jadrové výbuchy, po ktorých nasledovala séria raketových testov na obidvoch stranách, pričom práve táto oblasť je mimoriadne citlivá na použitie väčšej vojenskej sily. Obidve krajiny sa totiž v uplynulých rokoch stretli už v troch vojenských konfliktoch. V 90. rokoch minulého storočia neboli však jediné, ktoré robili takéto pokusy.

Vladimír Turanský