Prvý krok k novej ekonomike

Čo s tými, čo sú proti trhu, ale aj centrálnemu plánovaniu

Žiadny z podnikateľov na Slovensku nemohol nepostrehnúť vládny konflikt týkajúci sa daňového zaťaženia podnikov. Na rozdiel od iných vyspelých krajín, kde nepriame dane sú dvojnásobne vyššie ako na Slovensku, sa ministerstvo financií pod vedením SDĽ rozhodlo pre zachovanie modelu vysokých priamych daní. Tento model znamená, že tí, ktorí pracujú a vytvárajú hodnoty, sú cestou daní za „to“ priamo trestaní. Čím viac pracuješ alebo niečo zhodnocuješ, tým viac platíš! Tí, čo nesporia, neinvestujú a žijú z úverov, sú zvýhodnení, pretože tento spôsob života je oslobodený od dane. Že s takýmto nespravodlivým a deštruktívnym daňovým systémom treba niečo urobiť, je nepochybne známe nielen v tábore koalície, ale aj opozície. Vicepremiér Ivan Mikloš ako zástanca teoretického trhového mechanizmu je presvedčený, že znižovaním dane zo zisku 2 % ročne sa tento problém vyrieši. Takéto pomalé a politicky neisté znižovanie daňového zaťaženia nie je len nedostatočné, ale aj nezmyselné. Pre tých, čo dane neplatia, nie sú dve percentá dostačujúce na to, aby sa začali zaoberať otázkou solidarity so spoločnosťou, ktorá pre nich nič nerobí. Pre investorov, ktorí poznajú problematiku Slovenska, je takýto signál nedostatočný a budú ho tlmočiť tak, že treba počkať minimálne desať rokov, kým priame dane klesnú na úroveň pre nich

Jozef Migaš ako vodca tých, ktorí v takejto reforme vidia iba to, že tí, čo už majú, budú mať ešte viac, má pravdu. Dôveryhodnosť SDĽ visí na tenkej niti, pretože ministerka financií nielenže predložila vláde neprijateľnú koncepciu daňovej reformy, ale opomenula využiť aj právo veta, ktoré by umožnilo, že sa celá vec prediskutuje v koaličnej rade. Vyhrážanie sa SDĽ, že bude hlasovať proti vládnemu návrhu v parlamente, je na mieste, pretože navrhnuté zníženie priamych daní nie je spojené so žiadnou stimulačnou politikou, ktorá by donútila podniky k vyšším investíciám, a tým nepriamo zvyšovať zamestnanosť. Ešte šťastie, že sa premiér rýchlo učí, že politika je otázkou konštruktívnych kompromisov a je ochotný stále rokovať. Najlepším riešením je podľa mňa radikálne zníženie priamych daní spojené s tým, že podniky budú nútené investovať 50 % zo zisku. Daň zo zisku na úrovni 10 -15 % za podmienok, že podnik investuje, vyhovuje všetkým. V tom prípade, že podnik neinvestuje, môže návrh I. Mikloša na pomalé znižovanie daní prejsť bez problému, pretože rieši iba kozmetické problémy slovenskej ekonomiky.

SDĽ by sa však mala zamyslieť nad obsadením postu ministra financií. Ak sa naša najlepšia ministerka financií vlaňajšieho roka nezbaví problému, že je zároveň aj proti trhovej ekonomike, aj proti systému centrálneho plánovania, tak sa nielen ona, ale aj celá SDĽ ocitne v intelektuálnom konflikte. Ak ministerka nevie, kým bola, kde je a kam kráča, budú jej vzťahy s okolím nevyhnutne napnuté a poznačené pocitmi podozrievania a menejcennosti. Výsledkom nemôže byť potom nič iné ako ochrana „chrámu“ ministerstva financií a nie ochrana záujmov nás všetkých.

Alexander F. Zvrškovec