Svet pod hrozbou recesie

Sme svedkami prvej hospodárskej krízy 21. storočia?

Vo svojej pravidelnej správe o vyhliadkach vývoja svetovej ekonomiky zníži Medzinárodný menový fond odhad globálneho rastu na tento rok o 0,4 percenta, tvrdí svetová tlač. Po úprave je prognóza rastu 2,8 percenta a po návrhu dokumentu sa operuje dokonca aj s pojmami, ako je „významná hrozba celosvetovej recesie“. Je situácia naozaj taká vážna?

Nejeden odborník tvrdí, že áno. A nielen preto, že odhady MMF o raste ekonomiky bývajú spravidla optimistickejšie ako realita. Niekto totiž môže namietať, že 2,8-percentný rast má ďaleko od negatívneho, treba však povedať, že v odborných kruhoch sa o svetovej recesii hovorí vtedy, keď sa expanzia globálneho hospodárstva spomalí na 2 percentá. Dané je to tým, že pri takomto nízkom raste sa totiž pokles hospodárstva v jednej časti sveta vykompenzuje slušným výkonom ekonomiky v druhej. Napríklad v rokoch 1982 a 1991 sa už hovorilo o recesii, hoci v skutočnosti svetový HDP vzrástol o 1,2, respektíve 1,9 percenta. Na začiatku 21. storočia napríklad Čínu očakáva 8-percentný rast, Indiu asi 5-percentý. V ostatných častiach sveta je to však omnoho horšie. V USA bol rast v druhom kvartáli tohto roka len minimálnych 0,2 percenta. Na podobnej úrovni sa v rovnakom období pohyboval aj rast v eurozóne, zatiaľ čo Japonsko sa dokonca dostalo do hlbokého mínusu. The Economist pritom pripúšťa, že USA sa možno recesii nakoniec predsa len vyhnú, avšak na výrazné spomalenie rastu v najväčšej svetovej ekonomike doplatia napríklad v Latinskej Amerike či vo východnej Ázii.

Podľa britského týždenníka je však najmä znepokojujúce, že súčasné spomalenie sa vo viacerých bodoch líši od ostatných v poslednom štvrťstoročí. V prvom rade rozbehnutá globalizácia sa podpísala pod fakt, že ekonomické ťažkosti sa omnoho rýchlejšie šíria cez hranice. Slabšia výkonnosť americkej ekonomiky sa tak dominovým efektom rozšírila na ostatné časti sveta. Čísla hovoria, že hoci spomalenie svetového rastu doteraz nenabralo dramatické rozmery, je najsynchronizovanejšie od roku 1930.

Je tu ešte jedna paralela s dávnejšími hospodárskymi krízami. Zatiaľ čo k ekonomickým spomaleniam v posledných desaťročiach prichádzalo po výraznom znížení dopytu v dôsledku vysokých úrokových sadzieb, ktorými centrálne banky bojovali proti inflácii, príčinou súčasnej krízy sú investície. Výrazná a dlhá expanzia americkej ekonomiky v 90. rokoch sa podpísala pod optimistické rastové a profitové očakávania, čo ďalej podnietilo nadmerné investície financované väčšinou z pôžičiek. Očakávania sa však nenaplnili. Podľa The Economist takúto „investičnú“ povahu mali skôr spomalenia pred druhou svetovou vojnou, čo je však ešte horšie. Skúsenosti hovoria, že v takýchto prípadoch hospodársky útlm trvá dlhšie.

Rastislav Boldocký