Neexistuje zázračný všeliek

V čase „klubových prázdnin“ od júla do začiatku jesene odpovedajú členovia Hospodárskeho klubu (NEF) na sedem otázok svojho výkonného podpredsedu a šéfredaktora Hd. Oslovil stoštyridsaťdva prominentných členov ocenených Zlatým biatecom a lebo Prominentom ekonomiky, ktorí obhospodarujú viac ako 65 % priemyslu v SR. Tieto otázky dostali aj politici, resp. verejní činitelia a ďaľší hospodárski lídri. Z odpovedí vznikne podkladový materiál pre klubové zhromaždenie, ktoré sa koncom roka pokúsi inovovať vládne know-how pre Slovensko.

Dnes sa vyjadruje Eduard Kukan, minister zahraničných vecí SR.

1. Čo v slovenskej ekonomike hodnotíte pozitívne a čo nezvládnuté, resp. problematické v prvom polroku 2001?

- V prvom rade by som chcel uviesť, že úspech transformačného procesu, ktorým prechádza nielen slovenská ekonomika, ale celé Slovensko, závisí od toho, ako sa nám podarí ďalej zabezpečiť miesto Slovenska v európskych a v transatlantických integračných procesoch. Popri dôraze, ktorý z pochopiteľných dôvodov kladieme na politickú a bezpečnostnú integráciu Slovenska do priestoru stability, robíme všetko pre úspešnú integráciu slovenskej ekonomiky do priestoru hospodárskeho rastu a prosperity. V tomto smere máme už na čom stavať. Zavŕšili sme úsilie o pevnejšie ukotvenie hospodárstva SR vo svetovej ekonomike, s čím spájame naše nedávno získané členstvo v OECD po boku hospodársky najvyspelejších krajín sveta. Slovensko získalo za posledné roky pevnejšie postavenie vo vonkajších hospodárskych a obchodných vzťahoch a v multilaterálnom obchodnom systéme, založenom na dohodnutých a rešpektovaných pravidlách voľného obchodu, ktoré sú osvedčeným garantom celosvetového hospodárskemu rastu a prosperity. Vo vývoji slovenskej ekonomiky za posledné dva roky môžeme pozorovať mnohé pozitíva. Nielen tým, že to potvrdzujú uznávané medzinárodné inštitúcie, ale na základe osobného presvedčenia medzi ne radím predovšetkým obnovenie udržateľného hospodárskeho rastu, založeného na vonkajšej a vnútornej stabilite. Vďaka výrobcom, ktorí už prešli fázou reštrukturalizácie, nastalo oživenie priemyselnej a stavebnej produkcie. Týmto sa vytvárajú alebo udržujú stovky ba tisíce pracovných miest. Hospodárstvu Slovenska v poslednom období osobitne prospieva nebývalý prílev priamych zahraničných investícií, ktorý má pozitívny nielen makroekonomický, ale osobitne mikroekonomický význam. Za posledné dva roky sa výrazne znížili a stabilizovali úrokové sadzby dokonca s miernym zhodnocovaním ich úrovne vo vzťahu k aktuálnej miere inflácie. Ak by som mal hovoriť aj o negatívach, tie vôbec nepresahujú dosiahnuté pozitíva. A súčasne ich treba vidieť v určitých súvislostiach. Nikto nezakrýva, že v riešení nezamestnanosti cestou reštrukturalizácie podnikovej sféry sme chceli a vari aj mohli byť o kus cesty ďalej. Odkladanie reštrukturalizácie a ozdravenia bankového odvetvia predchádzajúcou vládou spôsobili, že sa podnikateľskej sfére vo všeobecnosti sťažili podmienky na prístup k úverovým zdrojom na rozvojové programy. Pomerne ťažko sa mení podnikateľské prostredie, nepresadili sa zatiaľ v širšom rozsahu zásady tzv. good governance, ktoré sú nedeliteľnou súčasťou podnikateľskej kultúry vo vyspelých krajinách.

2. Ktoré brandže, prípadne firmy považujete za rozhodujúce pre vývoj hospodárstva SR?

- Ešte z nedávnej minulosti pretrváva jav, že ťažisko proexportne orientovanej slovenskej ekonomiky spočíva na niekoľkých výkonných podnikoch a ich prosperita alebo ťažkosti sa automaticky premietali aj do základných agregovaných ukazovateľov rastu alebo poklesu výkonnosti slovenského hospodárstva. Domnievam sa, že s výnimkou vari automobilového priemyslu, ktorý sa na Slovensku v takom nebývalom rozmere rozvinul iba v nedávnom období, budúcnosť slovenskej ekonomiky možno hľadať v podpore stredného a malého podnikania. Takéto podniky vrátane dynamického odvetvia služieb sú najlepšie situované na to, aby zabezpečovali veľkému priemyslu budúcu konkurencieschopnosť a cestou nástupu inovácií a informačných technológií sa stali súčasne významnými zamestnávateľmi nielen v tradične priemyselne orientovaných regiónoch, ale aj ďalej od centier a na vidieku. Skúsenosť vyspelých krajín dokazuje, že malé a stredné podniky dosahujú významné podiely na tvorbe HDP, a preto treba pravidelne prehodnocovať platné nástroje podpory tomuto perspektívnemu odvetviu. Našou komparatívnou výhodou, ktorú inak nedostatočne využívame, je oceňovaná pracovná zručnosť a vysoká kvalifikácia robotníkov a technikov. Je po nej dopyt zo strany zahraničných investorov, ktorí prenikajú na náš trh formou dlhodobých priamych investícii. Netajím uspokojenie nad správnosťou našej voľby otvoriť všetky odvetvia ekonomiky vstupu významných zahraničných investorov aj za cenu poskytovaných daňových stimulov a úľav. Efekt pre hospodárstvo SR sa prejavuje v tom, že v rebríčku najvýkonnejších slovenských firiem sa nachádza prevaha nadnárodných spoločností, ktoré si u nás postupne našli domovské miesto, rozširujú ďalej výrobu, pripravujú si budúci rozmach, zamestnávajú a dobre odmeňujú domácich pracovníkov.

3. Ako vnímate bankový sektor, osobitne výsledky ozdraveného procesu v Slovenskej sporiteľni, vo VÚB a v IRB?

- Bolo zrejmé, že bankové odvetvie na Slovensku bude musieť prejsť náročným procesom ozdravenia a hlbokej reštrukturalizácie. Súčasná vláda našla odvahu, ale aj medzinárodnú podporu k takému radikálnemu kroku pristúpiť. Po dotovaní odvetvia mnohomiliardovou sumou spojenou s presunom klasifikovaných úverov do Slovenskej konsolidačnej, sme svedkami nielen záujmu, ba dokonca odpredaja spomínaných bánk. Napriek vysokým nákladom na ozdravenie bánk bez pomoci toho istého štátu, ktorý v nich v období dávno pred nástupom tejto vlády k moci nevykonával zodpovedne úlohu akcionára, by prípadný ďalší odklad riešenia konsolidácie bankového sektora vyšiel oveľa drahšie. Dôležitú prvú etapu zmien má bankové odvetvie už za sebou. Akvizície Slovenskej sporiteľne a Všeobecnej úverovej banky silnými kapitálovými skupinami s know-how v širšom medzinárodnom meradle zaiste prispeje k posilneniu stability odvetvia ako takého. Súčasne bude účinným nástrojom zvyšovania konkurencieschopnosti slovenského hospodárstva, z čoho budú napokon profitovať nielen podniky ako bankoví klienti, ale aj spotrebitelia. Dôsledné dodržiavanie pravidiel obozretného podnikania a kapitálové injekcie pôsobia pozitívne na zvýšenie dostupnosti úverov a skvalitnenie bankových služieb. V neposlednom rade sa dokončením odštátnenia domácich bánk definitívne eliminujú politické tlaky známe z minulosti, na základe ktorých sa poskytovali úvery aj s nezaručenou návratnosťou.

4. Aký je váš názor na menovú situáciu SR a možný vývoj kurzu koruny oproti EUR a USD v druhom polroku 2001?

- Nie som, samozrejme, tým najpovolanejším odborníkom hodnotiť menovú politiku centrálnej banky, ktorá ju navyše zvláda s uznaním analytikov a medzinárodných finančných inštitúcií. Navyše, nie je nijakou neznámou, že menový kurz závisí od mnohých externých a interných faktorov nielen ekonomického, ale aj politického charakteru. Avšak z toho, keď na túto tému diskutujem s odborníkmi, robím záver, že menová situácia na Slovensku je stabilizovaná. Každý politik si praje posilňovanie národnej meny v závislosti od zdravého vývoja ekonomických parametrov. Na druhej strane výrazné posilnenie národnej meny môže prehĺbiť narastajúci obchodný deficit. Tento faktor by mohol byť v súčasnom období vyvážený priaznivým dosahom na mieru inflácie, ktorá je vyvolaná donedávna mimoriadne pevným kurzom USD, za ktorý nakupujeme ropu a rozhodujúce suroviny. Myslím si, že náznaky ekonomického poklesu nielen v USA, ale aj u nášho dôležitého obchodného partnera z eurozóny, ktorým je Nemecko, by skôr naznačovali potrebu mierneho oslabovania koruny v záujme priaznivého stimulovania exportu za čoraz ťažších podmienok realizácie našej produkcie smerujúcej v drvivej väčšine na náročné trhy krajín OECD.

5. Ako by ste formulovali hlavné úlohy pre hospodárstvo, podnikanie a tie celospoločensky najvýznamnejšie?

- Pokiaľ by som mal hovoriť o tých najaktuálnejších úlohách, tak tie sú obsiahnuté vo vyhlásení o hospodárskej politike, ktoré prijala vláda v júni a zhodnotila ich na prvom zasadnutí vlády po návrate z dovoleniek. Tieto úlohy boli dohodnuté v úzkej spolupráci a v dialógu s medzinárodnými finančnými organizáciami, predovšetkým Medzinárodným menovým fondom. Záujem o monitorovací program MMF dodal reformnému procesu, vedenému slovenskou vládou, dôveryhodnosť v širokom meradle a umožnil spustiť pôžičkový program so Svetovou bankou pod názvom EFSAL s určením na finančnú a podnikovú reštrukturalizáciu. Súčasne by som chcel všetkým netrpezlivým kritikom pripomenúť, že neexistuje zázračný všeliek, ktorý by naraz odstránil zostávajúce ťažkosti, s ktorými zápasí naša ekonomika. Reformy, osobitne v situácii, v ktorej sa nachádzalo Slovensko, potrebujú svoj čas. Tak na prípravu, ako aj na jej realizáciu. Pokiaľ sa ma pýtate na hlavné úlohy pre naše hospodárstvo a podnikovú sféru, som presvedčený o tom, že našou najcennejšou devízou je investícia do vzdelania, ktoré predurčuje a zakladá efektívnosť transformácie hospodárstva, pružnú „employabilitu”, reagujúc tak na potreby trhu a technologických zmien.

6. Čo by ste vykonali v záujme zníženia miery nezamestnanosti na 15-percentnú a nižšiu hodnotu?

- Vôbec ma neprekvapuje, že mi kladiete túto otázku. Súhlasím. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že minister zahraničných vecí a jeho rezort nemajú veľa spoločné s takou úlohou, akou je znižovanie miery nezamestnanosti. Zahraničná služba však nie je odtrhnutá od realít, potrieb a záujmov našej ekonomiky. Práve naopak. Úlohou pracovníkov zahraničnej služby - od veľvyslanca cez obchodného a ekonomického radcu až po ostatných aktérov vystupujúcich v smere podpory obchodnej výmeny a prílevu investícii na Slovensko - je uskutočňovať to, čo nazývame trochu nadnesene pojmom „ekonomická dimenzia diplomacie”. Je pravdou, že veľké rezervy stále pociťujeme v miere informovanosti o možnostiach investovania na Slovensku. Na tomto poli musíme totiž prekonávať aj tú nepriaznivú okolnosť, že na Slovensku sme prijali stimulačné opatrenia na podporu prílevu zahraničného kapitálu oveľa neskôr ako naši susedia v Česku a v Maďarsku. Osobne som presvedčený, že návratnosť z politiky stimulov, osobitne v prípade významných investorov, ktorí prinášajú nielen priame, ale aj nepriame nové pracovné príležitosti, ďaleko predstihuje celkovú výšku poskytnutých daňových úľav a dotácií napríklad na vybavenie potrebnej priemyselnej infraštruktúry v zaostalejších regiónoch. Veľkou výzvou aj pre zahraničnú službu je vhodným spôsobom pomôcť stagnujúcemu aktívnemu cestovnému ruchu. Ako príklad uvediem, že slovenské inštitúty v zahraničí usporiadali a majú v pláne usporiadať desiatky konkrétnych prezentačných podujatí s partnermi zo slovenských turistických centier a regiónov. Vychádzame zo skúseností turisticky navštevovaných krajín, ktoré napriek tomu, že turistické odvetvie je v plnom rozmachu a predstavuje nezanedbateľný podiel na tvorbe HDP, ustavične investujú do propagácie a podporných nástrojov na rozvoj aktívneho cestovného ruchu a s tým spojených dopravných, ubytovacích služieb a centier voľného času a zábavy. Nehovoriac o tom, akým významným zamestnávateľom sa v posledných rokoch stalo odvetvie cestovného ruchu všade vo svete. Mne to vychádza tak, že ak v tomto smere prevezmú naše zastupiteľské úrady logicky ešte väčšiu mieru angažovanosti, aj zahraničná služba prispeje pre ňu vlastným spôsobom k zníženiu miery nezamestnanosti.

7. Kde sa chcete ako firma, resp. inštitúcia dostať v tomto roku?

- Samozrejme, že úlohy ministerstva si rozvrhujeme aj na ročné obdobia. Pohybujeme sa však v podmienkach napĺňania našich programových cieľov rozvrhnutých na viacero rokov. A s tými je aj veľmi dobre oboznámená naša široká verejnosť. Na prvom mieste je úsilie pripraviť čo najlepšiu pozíciu Slovensku pri završovaní procesov integrácie do NATO a Európskej únie. Roky 2001 a 2002 sú z tohto hľadiska kľúčovými. Avšak naše ambície spojené s akceleráciou našej integrácie do politických a bezpečnostných štruktúr nemožno oddeľovať od reálnych procesov prebiehajúcich v našej ekonomike. Práve naopak. Prijatie do uvedených integračných zoskupení bude so sebou niesť aj väčší podiel na zodpovednosti a akcieschopnosti týchto inštitúcií. Bez výkonnej ekonomiky, ktorá už prekonáva záverečné štádium transformácie smerom k fungujúcej a k výkonnej trhovej ekonomike, by ani naše integračné snahy nemali dlhodobý reálny základ. V konkrétnom vyjadrení nás v najbližšom období čaká úloha dobudovať podmienky pre aktívnu zahraničnú službu. Chceme ďalej posilniť jej úlohu v členských krajinách NATO a EÚ so zameraním na vyváženú mieru jej záberu nielen v politickej, ale už v spomínanej ekonomickej rovine. Slovensko chce v tomto roku aktívne prispieť k spusteniu nového kola multilaterálnych obchodných rokovaní na pôde Svetovej obchodnej organizácie, čím sa posilňuje integrácia nášho hospodárstva do svetovej ekonomiky. V dvojstranných vzťahoch nadväzujeme na už dosiahnutú vysokú mieru hospodárskeho a obchodného previazania s krajinami OECD, EÚ a najbližšieho stredoeurópskeho regiónu.