Nie zelenej lúke, áno rúbanisku...

Vojenské lesy na Záhorí sú známe tým, že sa v nich vynikajúco darí hubám. Len absolútny optimista sa však môže domnievať, že ak sa na ich časti s rozlohou takmer 1400 hektárov vybuduje priemyselný park s asi poltisíckou podnikov, budú si môcť ich zamestnanci (o desať rokov by ich malo byť až 18-tisíc) počas obedňajšej prestávky naplniť košíky voňavými dubákmi a suchohríbmi. Plánovaná megavýstavba - zatiaľ v podobe zámeru s dvoma variantmi - ohrozuje nielen huby. Predstavuje obrovský zásah do ekológie krajiny, takže je namieste otázka, či prínos v podobe zamestnania pre kvalifikovanú pracovnú silu preváži na miske váh napríklad likvidáciu danielej zvernice s asi 180 kusmi danielej, muflonej a srnčej zveri. Či za to stojí likvidácia jedinečných rybníkov a mokradí? Zničenie prirodzeného prostredia pre bahenné korytnačky, žaby, jašterice a užovky, ohrozené a chránené druhy vtákov a netopierov či stovky druhov motýľov? Záhorie totiž ako celok predstavuje jedinečný

prírodný klenot,

o ktorý môžeme v mene zlatého teľaťa prísť. Otázka, samozrejme, nestojí tak, či budovať priemyselné parky alebo nie. Treba sa však zamyslieť nad pochybnosťami o tom, či je v tomto prípade lokalita pre slovenské „Silicon Valley“ vhodne zvolená. Predpokladá sa, že firmy, ktoré budú v priemyselnom parku Záhorie pôsobiť, budú zamerané na high-tech (mikroelektronika, optoelektronika, mikroelektromechanika), informačné technológie a telekomunikácie, automatizáciu, robotizáciu a bioinžiniering, ako aj automobilový priemysel a ďalšie ekonomické odvetvia, ktoré sa významne podieľajú na exporte SR. Park by mal byť pokračovaním „malého“ priemyselného parku s rozlohou 25 hektárov medzi severným okrajom Lozorna a hranicou danielej zvernice, kde majú sídliť dodávateľské firmy automobilky Volkswagen. „Malý“ park je akýmsi predvojom „veľkého“. O odovzdaní tejto časti vojenských lesov už vláda rozhodla, pričom zároveň uložila prezidentovi Prezídia FNM vyčleniť z rozpočtu FNM 78 mil. Sk pre Auto Martin, a. s. na výkup pozemkov a ich prípravu. Ďalších 255 mil. Sk mala uvoľniť ministerka financií na vybudovanie železničnej vlečky a na prívod pitnej vody. Vplyv vyrúbania takmer 1300 ha lesov na klimatické a pôdne podmienky si

dokáže predstaviť

aj školák, ktorý dobre počúval učiteľku, keď hovorila o význame borovicových vetrolamov na piesčitých pôdach Záhoria. Nemožno sa teda čudovať ochranárskym združeniam, ako napríklad SOS Záhorie, že kričia na poplach. S ich názorom, že priemyselné zóny by sa mali nachádzať na takých miestach, kde výstavba a prevádzka spôsobia minimálne škody na prírodnom a životnom prostredí a pri čo možno najväčšom spoločenskom prínose, možno len súhlasiť. Veľmi vecné stanovisko, ktoré popri ochrane vôd, klímy, pôdy, lesa a živočíchov hovorí aj o strate zo zastavenia prevádzky pieskovne a nevyužitia ložiska zlievarenských pieskov na danom území, vypracoval riaditeľ odštepného závodu Vojenských lesov a majetkov (VLM), š. p., Ing. Ľubomír Huťan. Podnikové riaditeľstvo ho postúpilo ministrovi obrany Jozefovi Stankovi, no zostalo bez odozvy, podobne ako otvorený list mimovládnych ochranárskych organizácií vláde SR z júna tohto roku. Podľa agentúrnych správ súhlasilo ministerstvo obrany s vyčlenením 400 hektárov vojenských lesov v prospech priemyselného parku ešte v máji a ďalších 900 hektárov prisľúbil minister J. Stank ministrovi hospodárstva Ľ. Harachovi na ich spoločnom rokovaní 16. júla tohto roku.

Z hľadiska prípadných zahraničných investorov je zrejmé, že sa im pozdáva priestor medzi Lozornom a Malackami hraničiaci s diaľnicou a s dvoma medzinárodnými letiskami nablízku. Podľa slov Ing. Maroša Virgoviča z VLM však možno nájsť v neďalekom okolí dokonca viacero

vhodných lokalít

na výstavbu priemyselného parku: Celý rad nevyužívaných pozemkov dokonca aj s inžinierskymi sieťami a s vlečkami, ktoré patrili zaniknutým priemyselným a poľnohospodárskym podnikom, či zanedbané sady sú v tesnej blízkosti komplexu Volkswagen, poblíž Lakšárskej Novej Vsi, v Jabloňovom, Veľkých Levároch, na okraji Malaciek. Ako konštatuje Macrel Duchoň z SOS Záhorie, ch jedinou podstatnou „nevýhodou“ je zrejme to, že nejde o pozemky vo vlastníctve štátu, takže získať ich by nešlo jednoduchým škrtnutím pera. Podľa informácií z VLM nie je pravda, že tých 320 ha, ktoré z oných 1300 ha lesa zaberá zhorenisko po požiari z roku 1992, predstavuje menej hodnotné pozemky, na ktorých sa nová výsadba z veľkej časti neuchytila. Ako hovorí Ing. Maroš Virgovič, ide prinajmenšom o omyl, pretože po veľkom požiari sa zhorenisko už osem rokov zalesňuje, stálo to dosiaľ 19,2 mil. Sk a stromčeky sa ujali, aj keď si to vyžadovalo veľké úsilie a starostlivosť.

Podľa zákona o priemyselných parkoch

znáša náklady

na zriadenie inžinierskych sietí obec, ktorá môže požiadať o štátnu dotáciu, a tá potom odovzdáva pozemok investorovi. Podľa komplexnej štúdie, ktorú pre Okresný úrad Malacky vypracovala firma Aurex, predbežné náklady len na urbanistickú, dopravnú a technickú infraštruktúru a na pozemky majú predstavovať 59 mld. Sk, prípadne 50,92 mld. Sk, podľa toho, ktorý z dvoch variantov by sa presadil. Na porovnanie: príjmová časť štátneho rozpočtu SR na rok 2001 je 180 mld. Sk. Ing. Ľubomír Huťan vyčísľuje ďalšie hodnoty, o ktoré prídu Vojenské lesy a majetky, resp. štát: štyri obývané lesovne (4,5 mil. Sk), strata zo zatvorenia pieskovne, ktorá sa nachádza na 20 hektároch príslušného územia (nevyťažené piesky za 7,4 mld. Sk) a takmer 9 mil. Sk ako hodnotu danielej zvernice, čo však ťažko vystihuje fakt, že zver príde o svoj domov. Okrem už spomínaných škôd, vyplývajúcich z likvidácie prirodzeného prostredia viacerých druhov živočíchov, upozorňujú ochranári i predstavitelia VLM na to, že:

- Lesné komplexy plnia úlohu stabilizátora piesčitých pôd Záhoria a budovaním na lesnej pôde sa porušia medzinárodné dohovory o zákaze odlesňovania chudobných a degradovaných pôd. Nestabilizované piesky by navyše mohli spôsobiť problémy s premávkou na diaľnici.

- Riziku kontaminácie by vystavili významný rezervoár podzemných vôd, ktorý zásobuje vodou okolité obce.

- Odstránenie lesných porastov by malo za následok výrazné prehrievanie pôdy, následný vznik stĺpu vzostupného horúceho vzduchu, ktorý by odrážal miestnu oblačnosť (komínový efekt) a mal by negatívny vplyv na beztak nízky úhrn zrážok v okolí Malaciek, a to najmä vo vegetačnom období.

- V oblasti je aj dnes zvýšené riziko požiarov, a to najmä v suchých rokoch, znížením zrážok by sa riziko ešte zvýšilo.

Vybudovanie priemyselného parku Záhorie, podľa ktoréhokoľvek z dvoch predpokladaných variantov, by porušilo ďalších päť medzinárodných dohovorov, ku ktorým Slovenská republika pristúpila, medzi nimi: o mokradiach, biologickej diverzite, ochrane netopierov atď.

Podľa Ing. Viery Huskovej, riaditeľky odboru ministerstva životného prostredia, sú vzrušené listy a argumentovanie ochranárov predčasné. „Posudzovanie priemyselného parku Záhorie podľa zákona 127/1994 Z. z. ešte ani zďaleka nie je ukončené,“ vysvetľuje. „Po tom, čo sme dostali stanoviská k zámeru od tých, ktorí môžu byť výstavbou a prevádzkou dotknutí, vypracovali sme tzv. rozsah hodnotenia. Ide o dokument, ktorý stanovuje navrhovateľovi, teda Okresnému úradu Malacky, čo všetko musí zohľadniť a vyhodnotiť, dali sme mu ďalšie

varianty pozemkov,

ktoré musí takisto vyhodnotiť a porovnať.“ Pretože ešte bude nasledovať sumarizácia ďalších odborných posudkov, vypracovanie nezávislého odborného posudku a prerokovanie s obyvateľmi všetkých obcí, ktorých sa výstavba má dotknúť, V. Husková nepredpokladá vydanie záverečného stanoviska, ktoré je podmienkou na vydanie územného rozhodnutia skôr ako o pol roka.

Chceme veriť, že lokalizácia priemyselného parku, ktorý má rozprúdiť život supermoderných technológií na Slovensku, je zatiaľ príbehom s otvoreným koncom. A že záver napokon bude signalizovať nielen našu technickú vyspelosť, ale i to, že dokážeme žiť v súlade s prírodou.

K problematike sa vyjadrí hlavný riešiteľský tím priemyselného parku Záhorie CP Consult, s. r. o.

Zuzana Krútka