Vstup do EÚ: koľko zaplatíme a koľko sa vráti

Pravidlá platia pre všetkých a sú rovnaké

Koľko vlastne bude Slovenskú republiku stáť vstup do Európskej únie? A koľko peňazí môžeme naopak čakať? Vstup to bude za takmer 100 mld. Sk, vyhlasujú niektorí národohospodári. Naše odvody do európskeho rozpočtu budú okolo 40 mld. Sk ročne, odhadujú niektorí ekonómi. Presne sa však náš príspevok do EÚ dnes stanoviť nedá, pretože každá členská krajina ho vyjednáva osobitne. A o otázke financií pre SR sa bude rokovať až niekedy o rok. Ako všetci členovia, aj my, samozrejme, budeme EÚ platiť, a to podľa rovnakých pravidiel. Peniaze do úniového rozpočtu plynú zo štyroch zdrojov: tzv. odčerpávacie poľnohospodárske platby, clá, určitá časť HDP členských štátov a určitá časť dane z pridanej hodnoty vybratej v členských štátoch. Napríklad tie štáty, ktoré dovážajú poľnohospodárske produkty, cukor a izoglukózu z nečlenských krajín za výrazne nižšiu cenu než je stanovená v EÚ, musia z nich zaplatiť poplatok. Clo členské štáty medzi sebou už roky nevyberajú a vytváranie nových zakazuje článok 12 zmluvy o únii. Vyberajú sa však pri obchode s tretími krajinami. EÚ má na tento prípad jednotný katalóg colných sadzieb na jednotlivé druhy tovaru, ktorý je súčasťou práva EÚ. Musia ho prevziať i dnešní kandidáti. Všetky vybraté clá štáty odvádzajú EÚ, opäť s tým, že si za s tým spojené výdavky môžu ponechať určité percento. Príjmy z cla i z poľnohospodárskych poplatkov tvoria dnes necelých 17 % celkových príjmov EÚ. Asi 38 % príjmov EÚ potom zabezpečujú odvody z vybratých daní z pridanej hodnoty. Doteraz každý štát z nich odvádzal jedno percento. Podľa rozhodnutia pätnástky o financovaní v rokoch 2000 - 2006 sa v čase, kedy by Slovenská republika už mohla byť členom, teda v roku 2004, sa bude odvádzať iba pol percenta.

Najväčšiu časť, asi 45,5 % celkových príjmov EÚ tvoria odvody z HDP členov. Výšku týchto príspevkov si dohodnú jednotlivé štáty s EÚ v členských zmluvách podľa úrovne hospodárskeho rozvoja, počtu obyvateľov a výšky HDP na osobu, teda s ohľadom na ich schopnosť prispievať. Ak vychádzame z toho, že SR bude po svojom vstupe patriť k chudobnejším členom, mohol by sa náš príspevok pohybovať okolo jedného percenta nášho HDP. Navyše Slovenská republika bude žiadať o postupný nábeh odvodov, najmä ak bude na začiatku obmedzený prísun platieb z EÚ napríklad poľnohospodárom. O toto prechodné obdobie však žiadajú všetci kandidáti a EÚ ho priznala novým členom pri všetkých štyroch predchádzajúcich rozšíreniach. Dnes však ešte nie je jasné, ako to bude s financovaním po roku 2006. O to sa strhne bitka približne o dva a pol roka. Za normálnych okolností bude však Slovensko dostávať oveľa viac ako dávať. Podľa ekonomickej úrovne by sme mali mať najmä nárok na príspevky zo štrukturálnych fondov a z fondu súdržnosti, ktoré značne prevýšia príspevky do rozpočtu. Podľa niektorých prepočtov z úniových fondov by SR mohla dostávať ročne okolo 70 mld. Sk.

Eleonóra Bujačková