Aby sa fikcia nestala realitou

Nebezpečenstvo ideí federalizmu a autonomizmu

„Je potrebné so zvýšenou pozornosťou sledovať rozširovanie ideí federalizmu a autonomizmu, ohrozujúcich národnú jednotu, prebudovávanie a rozpad federatívnych štátov po zániku komunizmu,“ vyhlásil pred niekoľkými dňami na podujatí rumunskej mládeže premiér Rumunska Adrian Nastase. Rumunsko je nedeliteľný a jednotný štát, čo je zakotvené aj v ústave tejto krajiny, preto jeho reči o federalizme vyzerajú čudne. Nastase však na príklade bývalých federálnych štátov, ktoré sa rozpadli (Československo, Juhoslávia, Sovietsky zväz) a ich nástupníckych krajín sleduje výsostne národné záujmy. Terajší premiér je síce známy ako politik strašiaci nebezpečenstvom maďarskej karty (už v júli 1999 predpovedal horúcu jeseň v Sedmohradsku, čo mali zapríčiniť maďarskí revizionisti) a ako odporca zákona o zahraničných Maďaroch z dielne Budapešti, avšak jeho úvahy o stratégiách „niektorých síl“ snažiacich sa o etnické vymedzenie určitých oblastí krajiny, propagujúce ideu autonómie na základe etnicity či návrhy na federalizáciu krajiny s dôrazom na výnimočnosť jednotlivých regiónov, sú viac ako pozoruhodné.

Nastase pripomenul, že nie je žiadnym tajomstvom, že niektoré televízne relácie, miestna tlač a rôzne publikácie, opierajúc sa o názory jednotlivých politických strán a organizácií, majú snahu etnicky vymedziť niektoré oblasti krajiny. Napríklad Sedmohrasko, ale aj Banát, etnicky zmiešanú oblasť na juhozápade Rumunska. Z najznámejších projektov spomenul vytvorenie politickej strany Sedmohradska. Okrem toho sa podľa neho objavujú stále nové argumenty zdôrazňujúce kultúrno-historické rozdiely jednotlivých regiónov, poukazujúce na anachronizmus administratívneho členenia krajiny. Premiér sa to priamo nepýta, ale otázka je jasná: Qui prodest? Komu by poslúžili takéto „reformy“? Predseda vlády sa nesnaží hľadať odpoveď na túto nevyslovenú, ale zrozumiteľnú otázku, to je politicky nebezpečné, iba poukazuje na známe prípady. Napríklad Macedónsko, kde sa takmer z ničoho nič medzinárodná verejnosť snaží vyrobiť „multietnický štát“, hoci najpočetnejšia albánska menšina tam predstavuje iba 30 % obyvateľstva.

To, čo sa deje v Macedónsku, začalo ako nespokojnosť jednej menšiny. A vyústilo do občianskej vojny. Nebezpečný scenár pre iné štáty s etnicky pestrým zložením. Má záruku Rumunsko alebo Slovensko, so silnými maďarskými komunitami, že u nich raz k niečomu podobnému nedôjde? Veď aj Macedónsko bolo donedávna vzorom pre mierové spolunažívanie etník v ináč nestabilnom regióne. A dnes hostí vojakov NATO a ráta obete. Má záruku Estónsko a Lotyšsko s tretinovou ruskou zložkou populácie, že sa Macedónsko u nich nebude opakovať? A čo Bulharsko a tamojšia politicky silnejúca turecká menšina? Alebo Ukrajinci v Poľsku. A nedokončená podnesterská kapitola v Moldavsku.

Jasné, že takéto úvahy sú dnes viac ako kacírske, veď všetky tieto štáty hovoria o mieri a hlásia sa k hodnotám jednotnej a bezpečnej Európy. Ale čo keď myšlienky federalizmu a autonomizmu - ktoré spomína Nastase - ak ich budeme ignorovať, sa nakoniec vymknú spod kontroly a prerastú do vážnejších problémov? A nakoniec úvaha, že spôsobiť dnes v regióne strednej a východnej Európy roztržku na etnickej báze, vygenerovať tak politické napätie, nestabilitu a možno aj väčší konflikt, nepatrí iba do románov s tematikou politickej fikcie. Aj o tom sú výzvy rumunského premiéra.

Iaromír Novák