Globálna kríza bude vystaveným účtom

Alexander F. Zvrškovec

Každý rozumný politik a podnikateľ dnes už chápe, že možnosti rozvoja slovenskej ekonomiky sú podmienené vývojom v krajinách EÚ. Náš export a import s týmito krajinami dominuje zahraničnému obchodu a je rozhodujúcim faktorom pre vývoj rastu HDP na Slovensku. Ťažko vysvetliť, ako je to možné, že zodpovední slovenskí politici nepostrehli, čo sa deje na európskom trhu a nepripravili slovenské podniky a obyvateľstvo na možný dosah takéhoto vývoja. Situácia na burzách je spravidla dostačujúcim signálom pre tých, ktorí zodpovedajú za kormidlovanie toho či onoho štátu. Burza búrz WALL STREET je dnes inštitúciou s pochybnou reputáciou. Chybná štatistika spolu s falšovanými správami o vývoji v podnikoch vrhá tieň na schopnosť tejto inštitúcie verne zobraziť vývoj americkej ekonomiky. Zníženie úrokovej sadzby americkej národnej banky na 3,5 % jasne potvrdzuje vážnosť situácie v USA.

O japonskom zázraku už dávno nie je ani slychu, a napriek tomu, že úroková sadzba už dávno neprekročila nulu, nie je nikto ochotný investovať v japonských podnikoch. EÚ je priamo závislá od vývoja v USA a Japonsku. Vo Švédsku, ktoré môže byť štandardným príkladom toho, čo je v Európe, sa deje nasledujúce. Od februára roku 2000 do augusta 2001 klesla hodnota švédskej burzy o 50 %. Tento pokles je najväčší počas posledných 70 rokov a je výsledkom posúdenia najbližšej budúcnosti. Pred sedemdesiatimi rokmi si zodpovední podnikatelia a postihnutí vlastníci prestreľovali hlavy. Dnes je dosah kolektívny a každá krajina sa s týmto musí vyrovnať sama. Pre slovenské podniky závislé od európskeho trhu je takýto vývoj najhoršou možnou alternatívou. Pokiaľ vláda a parlament už niekoľko rokov vedú akademickú rozpravu o počte vyšších územných celkov bez reálnej ekonomickej delegácie, nie je nikto zodpovedný za hospodársku politiku ako celok.

Ministerstvo hospodárstva je degradované na správu toho, čo ešte zostalo v rukách štátu a nie je dnes ani schopnou a ani dôveryhodnou inštitúciou na organizovanie hospodárskej stratégie Slovenska. Ten, čo verí, že sa to nejako zariadi, je nielen ľahkovážny, ale aj nezodpovedný. Svetová ekonomika sa už na jeseň roku 2000 nachádzala v takej nerovnováhe, že z nej kedykoľvek môže prejsť do plnej krízy. Ak už slovenský štát nerobí nič pre to, aby sa zvýšila pripravenosť na možnú krízu, potom je nevyhnutné, aby podniky samy pripravili koncepty možných dosahov prichádzajúcej krízy na ich činnosť. Vedenia podnikov by spolu s ich vlastníkmi a bankami mali reálne simulovať to, čo sa môže stať, ak obrat podniku klesne o 50 % počas najbližších desiatich mesiacov. Tí, čo sa pripravia, sa, samozrejme, nevyhnú problémom a tiež niečo stratia. Definitívne sa však môžu vyhnúť stratám, ktoré spôsobia ich veritelia nepremyslenými reakciami, pretože nie sú informovaní. V podnikoch, ktoré podcenia našu závislosť od vývoja v Európe, hrozí, že ich majitelia a ich veritelia prídu o všetko.

Alexander F. Zvrškovec