Francúzsky súboj gigantov

Jospinov úspech by mohol poznačiť európsku ľavicu

Francúzsky prezident Jacques Chirac nebude musieť vypovedať pred súdom v prípade údajného podvodného financovania politickej strany jeho Združenia pre republiku. Rozhodol o tom včera parížsky odvolací súd, podľa ktorého je celé vyšetrovanie neplatné, keďže niektoré dôkazy boli získané nezákonným spôsobom. Chirac tak zaznamenal menšie víťazstvo hneď na začiatku kampane pred prezidentskými voľbami plánovanými na jar 2002. A hoci sa stále ešte vôbec neoslobodil z puta korupčných škandálov - čelí obvineniam z financovania luxusných zahraničných ciest a z vytvárania fiktívnych, dobre platených pracovných miest pre svojich spolupracovníkov -, po včerajšom verdikte jeho protikandidáti už nebudú mať možnosť využiť vo svoj prospech jeho výpoveď v nepríjemnej záležitosti. Vlastne súčasný prezident má iba jedného závažného protikandidáta - súčasného premiéra. Lionel Jospin síce, na rozdiel od predsedov viacerých menších strán, svoju kandidatúru stále nezverejnil, ale málokto z francúzskych politických pozorovateľov pochybuje, že tak v najbližších týždňoch urobí. Už v jeho augustovom televíznom prejave národu bola zjavná snaha osloviť čo najširšie voličské spektrum. Niekoľko dní na to, tentoraz na stretnutí funkcionárov a aktivistov Jospinovej Socialistickej strany, sa uchýlil k typicky predvolebnej rétorike, keď hovoril o „novom Francúzsku“ či „čase, keď v ničom netreba šetriť pravicu“.

Ranná fáza kampane dáva však viac dôvodov na úsmev pravicovému Chiracovi, ktorý si v prieskumoch verejnej mienky udržiava menší náskok. Voliči zrejme menej dbajú na korupčné aféry a viac na ekonomický a politický vývoj, ktorý spájajú s výkonnou mocou, teda premiérom. Z tohto hľadiska prichádzajú voľby pre Jospina v mimoriadne nevhodný čas. Spomalenie americkej ekonomiky sa premietlo aj do Francúzska a prognózy rastu HDP na tento rok sa scvrkli na 2,3 percenta. Keďže sa pri koncipovaní rozpočtu na rok 2001 kalkulovalo s výrazne väčším číslom, objavuje sa hrozba vysokého rozpočtového deficitu, ktorý by bol v rozpore s požiadavkou Európskej komisie pre fiskálnu disciplínu. Nezamestnanosť, ktorá počas Jospinovho úradovania klesla z 13 na 8,7 percenta, opäť začína naberať stúpajúcu tendenciu.

Z politického hľadiska sa ako veľmi háklivé ukazuje premiérovo rozhodnutie otvoriť korzickú skrinku. Jospin totiž ponúkol ostrovu obmedzenú autonómiu a na odplatu zrejme očakával jeho stabilizáciu . Zatiaľ však takémuto vývoju nič nenasvedčuje. Separatisti nielenže stupňujú požiadavky, ktorými podmieňujú prijatie plánu, ale pokračuje aj vraždenie korzických politických prominentov.

V takejto situácii Chiracovi stačí nevyjadrovať sa k týmto otázkam, zatiaľ čo Jospin sa musí chopiť iniciatívy. Podľa jeho posledných krokov analytici usudzujú, že sa bude snažiť osloviť mimoriadne širokú škálu voličov. Stúpencov pravice utvrdzuje, že dotiahne do konca vládny plán redukcie daní v hodnote 16,5 miliardy USD. Malým podnikateľom prisľúbil zmiernenie tvrdosti zákona o 35-hodinovom pracovnom čase, ktorý by pre nich mal začať platiť už od 1. januára 2002. Najviac rozruchu však spôsobila jeho podpora čiastkovej agendy protiglobalizačného hnutia, týkajúcej sa zdanenia krátkodobých pohybov na devízovom trhu. Jospin je totiž prvý západný politik, ktorý sa aspoň sčasti verejne postavil na stranu odporcov globalizácie. Jeho prípadný volebný úspech by preto mohol mať výrazný ohlas na celom kontinente. Európska ľavica, ktorú Blair a Schröder posunuli výrazne smerom k centru, by v antiglobalizácii mohla získať lákavú politickú platformu.

Rastislav Boldocký