Banky oslabili zdravie štátu

V čase „klubových prázdnin“ od júla do začiatku jesene odpovedajú členovia Hospodárskeho klubu (NEF) na sedem otázok svojho výkonného podpredsedu a šéfredaktora Hd. Oslovil stoštyridsaťdva prominentných členov ocenených Zlatým biatecom alebo Prominentom ekonomiky, ktorí obhospodarujú viac ako 65 % priemyslu v SR. Tieto otázky dostali aj politici, resp. verejní činitelia a ďaľší hospodárski lídri. Z odpovedí vznikne podkladový materiál pre klubové zhromaždenie, ktoré sa koncom roka pokúsi inovovať vládne know-how pre Slovensko.

Dnes sa vyjadruje Pavol Rusko, predseda Aliancie nového občana.

1. Čo v slovenskej ekonomike hodnotíte pozitívne a čo nezvládnuté, resp. problematické v prvom polroku 2001?

- Krátkodobý pohľad na ekonomiku nemusí mať potrebnú vypovedaciu schopnosť. Napríklad priaznivý cenový vývoj je relativizovaný faktom, že cenová regulácia sa má vyčleniť z agendy ministerstva financií až v roku 2003. Rovnako zvýšený prílev zahraničných investícií nemusí mať dynamizujúci vplyv na ekonomiku, ak smeruje prevažne do rúk štátu, ktorý nemá povesť dobrého investora. Naopak, nerovnováha v zahraničnom obchode môže byť príznakom hospodárskeho oživenia. Dokonca ani deficit štátneho rozpočtu nemusí byť za každých okolností jednoznačne negatívnou skutočnosťou. Preto by nebolo vhodné prikladať veľký význam okamžitým hodnotám vybraných ekonomických veličín, ktoré môže byť aj výrazom presahu minulosti do prítomnosti, alebo snahy prispôsobiť hospodársky cyklus politickému cyklu. Rozhodujúce je, či dochádza k systémovým zmenám, vedúcim k udržateľnému ekonomickému rastu, a tie nemožno dlhodobo nahrádzať makroekonomickou plastikou.

2. Ktoré brandže, prípadne firmy považujete za rozhodujúce pre vývoj hospodárstva SR?

- Jednou z komparatívnych nevýhod slovenského hospodárstva je jeho prílišná závislosť od pár desiatok veľkých firiem, z ktorých je navyše značná časť vo vlastníctve štátu. Týmto firmám sa často vytvárajú osobitné podmienky, čím sa deformuje podnikateľské prostredie v neprospech ostatných účastníkov trhu. Nie jednotlivé firmy, ale kvalita podnikateľského prostredia je pre vývoj slovenského hospodárstva rozhodujúca. Prekonávanie nezmyselného odporu (ne)systémového prostredia ochudobňuje reprodukčný, efektívnostný, inovačný a adaptačný potenciál podnikateľských subjektov. Povedané slovníkom inštitucionalizmu, ekonomická aktivita na Slovensku je poznamenaná vysokými transakčnými nákladmi. Stabilné, stimulujúce a neskresľované podnikateľské prostredie, vybavené dopravnou, finančnou, informačnou a vzdelávacou infraštruktúrou, je tým verejným statkom, ktorého sa v záujme hospodárskeho rozvoja musíme domáhať aj za cenu personálneho auditu štátnych funkcií.

3. Ako vnímate bankový sektor, osobitne výsledky ozdravného procesu v Slovenskej sporiteľni, vo VÚB a v IRB?

- Na pohľad pôsobivý deväťmiliardový zisk bankového sektora za prvý polrok stráca svoju príťažlivosť na pozadí oneskorenej a nákladnej „ozdravnej“ kúry, ktorá naopak podlomila zdravie štátneho rozpočtu a teda nás všetkých. Je pritom pozoruhodné, že vo vzťahu k robustnej deformácii úverového portfólia štátnych bánk neboli priznané autorské práva ani ich manažmentu, ani predstaviteľom bankového dohľadu. Finančná reštrukturalizácia bánk sama osebe ozdravná nebola, iba vytvorila predpolie na ich privatizáciu. Zdravý bankový sektor, pri dodržiavaní kapitálovej primeranosti a kritérií obozretnosti, zarába predovšetkým na financovaní zdravých podnikateľských projektov a nie na pohodlnom úverovaní štátu. Zostáva veriť, že súčasný pokles úrokovej miery bude sprevádzaný lepším prístupom najmä malých a stredných podnikov k úverovým zdrojom. A ešte interpretačný dôvetok, vydávať príjmy z privatizácie bánk za príznak dlho očakávaného obratu v príleve zahraničných investícií sa mi vzhľadom na finančnú náročnosť ich „ozdravenia“ vidí nevkusné.

4. Aký je váš názor na menovú situáciu SR a možný vývoj kurzu koruny oproti EUR a USD v druhom polroku 2001?

- Pozícia koruny bude výslednicou dynamiky hospodárskeho rastu, stability vnútropolitického vývoja, spôsobu a harmonogramu privatizácie sieťových odvetví, vzťahu medzi exportnou výkonnosťou a dovoznou náročnosťou našej ekonomiky, ako aj vývoja kurzu EUR a USD. V každej z uvedených oblastí sú naukladané nášľapné míny; verím však, že naša Božena je schopná väčšinu z nich zneškodniť. Záleží len na tom, kto ju uvedie do pohybu.

5. Ako by ste formulovali hlavné úlohy pre hospodárstvo, podnikanie a tie celospoločensky najvýznamnejšie?

- V hospodárskej politike dnes dominuje primárna starostlivosť o makroekonomické agregáty a účtovnícky prístup ministerstva financií, ktoré vidí v podnikateľovi div nie triedneho nepriateľa. Naopak mikroekonomika, ktorá zápasí s neprimeraným daňovým a odvodovým zaťažením, platobnou neschopnosťou, sťaženým prístupom k úverovým zdrojom, neprehľadnými a meniacimi sa pravidlami hry a problematickou vynútiteľnosťou práva, sa zdá byť nedôstojnou témou pre kabinetnú či parlamentnú rozpravu. Rýdzo makroekonomické chápanie hospodárskej politiky bez mikroekonomického ukotvenia však smeruje k rovnováhe holých zadkov. Pokiaľ totiž nepodporíme ekonomickú aktivitu na úrovni podnikov, budeme nútení obnovovať rovnováhu na čoraz nižšej úrovni. Pritom pod podporou nemám na mysli smutne známe rozvojové programy či selektívnu resuscitáciu, ale systémovú starostlivosť o podnikateľské prostredie.

6. Čo by ste vykonali v záujme zníženia miery nezamestnanosti na 15-percentnú a nižšiu hodnotu?

- Nezamestnanosť je vážnym spoločenským problémom, najmä vzhľadom na vysoký podiel dlhodobo nezamestnaných a mladých ľudí. Z ekonomického hľadiska stojíme pred úlohou zvýšenia zamestnanosti, ktorej riešenie je podmienené tvorbou nových pracovných miest, čiže oživením hospodárstva, t. j. vytvorením vhodného podnikateľského prostredia. K zmierneniu problému by prispel aj presun vyplácania podpôr na miestnu úroveň, kde sa ľudia poznajú a vedia, kto si kráti čas čakania na podporu prácou načierno. A možno by pomohol aj pružnejší prístup k pracovným úväzkom.

7. Kde sa chcete ako firma, resp. inštitúcia dostať v tomto roku?

- V tomto roku ešte nikde, ale v tom budúcom by som veľmi rád priviedol „našu firmu“ do parlamentu.