Svadba iba priemerný biznis

Trojdňový kolobeh rokovaní a prehliadok

September je mesiac s najvyšším počtom svadieb, z vlaňajších vyše 25-tisíc ich bolo okolo 4100. V tom čase sa v Trenčíne konal 1. ročník špecializovanej výstavy svadobných šiat a doplnkov Svadba paralelne s naším najstarším módnym veľtrhom - Trenčín mesto módy. Jeho tohoročnú reprízu včera odštartovali na trenčianskom výstavisku ako trojdňový kolobeh obchodných rokovaní a módnych prehliadok. Vystavovatelia, ktorí si ako predmet podnikania vybrali služby svadobčanom, prakticky unisono tvrdili, že svadba by mohla byť dobrým biznisom, ale na Slovensku je to inak.

Ida Holkovičová, majiteľka svadobného salónu Bliss v Trnave, začínala pred 10 rokmi s výrobou svadobných šiat, no dnes už zabezpečuje komplexné služby. Fotografa, kameramana, autá so šoférmi, vizážistku, kaderníčku, svadobné oznámenia, oblečenie pre svadobné mamy. To všetko sprostredkuje, ale neúčtuje. Potrebovala by na to ďalšiu pracovnú silu, a tá by asi nebola dostatočne vyťažená. Sedem žien v jej salóne robí to, čo práve treba: šijú, perú, žehlia, kým ona navrhuje modely a strihá. Šijú hlavne na mieru „na prvé požičanie“ svadobné šaty, ktoré potom zostanú v salóne. Je to ručná práca, všetko originály. Mrzí ju, že táto práca nie je docenená a zaplatená. Sama však vie, že vyššie ceny by peňaženky jej zákazníkov neuniesli. Svojimi hospodárskymi výsledkami sa nechváli, sú vraj také, že sa uživia. Svadobné šaty si možno u nej požičať od 1500 do 5900 Sk, ale prvé požičanie môže stáť aj 9000 Sk. Aby sa investícia oplatila, model „na prvé požičanie“ sa musí trikrát obrátiť, vopred neobjednaný model aj 4- až 5-krát. Za oblečenie a úpravu nevesty účtujú tisícku na hodinu, veď ide o nadčasy, spravidla v sobotu popoludní. „Posledné dva roky je menej svadieb,“ sťažuje sa. „Pritom sa podporuje dovoz zo zahraničia, nie domáca výroba.“ Na zahraničné modely stavil napríklad Peter Cipka z firmy Comeco Košice. Od roku 1994 sa zaoberá veľkopredajom talianskych svadobných šiat značky Eddy K. svadobným salónom. Ich šaty stoja od 10- do 30-tisíc a odberateľov je málo, pretože salóny šaty nepredávajú, ale požičiavajú. „Nie je to až taký dobrý biznis, ako by sme chceli,“ povedal pre Hd. Dovozom, nie však iba šiat, ale aj materiálov na ich výrobu od maďarskej firmy Karnak, sa zaoberá Mgr. Alexander Pataky, majiteľ salóna Lívia v Rimavskej Sobote, ktorý začínal pred tromi rokmi. Jeho ambíciou je ponúkať komplexné služby od šiat cez svadobné oznámenia, kytice, výzdobu, autá až po hostinu a hudobnú skupinu. Verí, že raz príde čas, keď ľudia budú chcieť takýmto spôsobom šetriť čas aj peniaze. Zatiaľ však najviac funguje požičiavanie a šitie šiat pre nevesty. Nové šaty vyjdú uňho od 5800 až do 15 000 Sk, za požičanie sa platí od 2500 do 6500 Sk. Pri hostinách býva menu za 270 Sk, možno ho však pre náročnejších urobiť aj za 500 Sk, bez nápojov. „Dnes si málokto objedná kompletnú svadbu, robia si to sami, aby to bolo čo najlacnejšie,“ hovorí mladý majiteľ, ktorý je zatiaľ svojím jediným zamestnancom a ostatné služby poskytuje prostredníctvom ďalších živnostníkov. „Verím, že prídu aj lepšie časy, že budem mať svoje vlastné krajčírky a dielňu hneď pri salóne, kam bude nevesta môcť prísť na skúšku,“ hovorí. Recesiu vo svadobnom biznise vníma aj Eva Gajdošíková, majiteľka Svadobky z Predmiéra pri Žiline, ktorá sa s tromi modistkami venuje výrobe svadobných ozdôb a závojov pre salóny. „S ekonomickou situáciou súvisí, že salóny požičiavajú, nepredávajú, a tým je menej objednávok pre nás.“ Dozvedeli sme sa od nej, že novinkou v svadobnej móde je strieborná farba, takže sa vyrábajú korunky, čelenky, strieborné výšivky.

Zuzana Krútka