Historické výzvy pre Paríž a Berlín

V moderných dejinách Európy vystupujú francúzsko-nemecké vzťahy ako jeden z rozhodujúcich faktorov. Čas ukázal, že proces zmierenia dvoch národov, ktorý prezidenti Adenauer a de Gaulle odštartovali po storočiach vzájomnej krvavej nenávisti, nielenže položil základ mierovej koexistencie na kontinente, ale otvoril aj cestu k jedinečnému integračnému projektu - zjednocovaniu Európy.

V súčasnosti však akoby francúzsko-nemeckému integračnému motoru dochádzalo palivo. Kontinentálne mocnosti na jednej strane majú rozličný názor na budúcnosť Európskej únie - Berlín sa prihovára za federalistický koncept, zatiaľ čo Paríž by radšej sledoval voľnejšiu integráciu -, na druhej strane obe ekonomiky musia čeliť hrozbe recesie. Francúzska vláda už musela zraziť rastovú prognózu na tento rok z vyše troch na 2,3 percenta, pričom stále nie je isté, či realita nebude ešte krutejšia. V Nemecku je situácia ešte komplikovanejšia. Vláda si ako cieľ stanovila 2-percentný rast HDP v roku 2001, prognózy mnohých ekonómov sa však pohybujú na úrovni jedného percenta. A hoci sú v oboch prípadoch hospodárske ťažkosti importované zo zahraničia ako dôsledok slabšej výkonnosti japonskej a najmä americkej ekonomiky, vo veľkej miere čerpajú čas a energiu domácim oficiálnym predstaviteľom. Zaťažujúcou okolnosťou sú aj dôležité voľby, ktoré na obe krajiny čakajú už v budúcom roku.

Pritom EÚ dnes možno potrebuje silnú a jednotnú francúzsko-nemeckú os viac ako hocikedy. Mince a bankovky spoločnej meny sú na ceste do bánk, do kritickej fázy vstupuje aj stále dostatočne nedefinovaný proces rozšírenia únie. V Paríži a v Bone sú si zrejme vedomí historickosti chvíle. Politickí pozorovatelia si napríklad všímajú obsahovú podobnosť medzi poslednými vyhláseniami Lionela Jospina a Gerharda Schrödera o potrebe regulácie krátkodobých špekulatívnych finančných tokov a označujú ich za snahu ukázať jednotu. Príležitosťou demonštrovať vzájomné porozumenie bolo aj včerajšie stretnutie na najvyššej úrovni za účasti prezidenta Chiraca, premiéra Jospina, ako aj kancelára Schrödera. Až čas však ukáže, či súčasná politická garnitúra dokáže pokračovať v ceste Adenauera a de Gaulla.

Rastislav Boldocký