Cestou efektívnej alokácie zdrojov

Už od roku 1991 úspešne pôsobí na slovenskom trhu Ľudová banka, a. s. Jej hlavným akcionárom je Volksbank International AG (100-percentná dcérska spoločnosť Osterreichische Volksbanken-AG). Dnes patrí medzi najspoľahlivejšie peňažné inštitúcie a jej prestíž stále rastie. Darí sa jej udržať vysokú výkonnosť vlastného kapitálu, ktorá dosiahla podľa polročných výsledkov 19 %. Významným úspechom bolo júnové zvýšenie ratingu medzinárodnou ratingovou agentúrou Fitch IBCA, ktorá banke pridelila dlhodobý rating na úrovni BB+ z predošlej úrovne BB. O zámeroch, firemnej filozofii i postavení dnes hovoríme s jej riaditeľom, predsedom predstavenstva Ing. Jozefom Kollárom, PhD.

Ešte začiatkom roka ste avizovali záujem posilniť pozíciu na domácom slovenskom bankovom trhu aj prostredníctvom vstupu do jednej z menších slovenských bánk. Je záujem o Istrobanku ešte stále aktuálny?

- Avizovaný záujem v týchto dňoch dostáva reálne kontúry. V súčasnosti už disponuje naša materská spoločnosť vo Viedni informačným memorandom, ktoré vypracovala spoločnosť Deloitte&Touche, ktorá je privatizačným poradcom Istrobanky. Prirodzene, netreba nič predbiehať, ani prejudikovať, treba si počkať, ako to všetko bude prebiehať ďalej. Okrem nás sú v tom tendri ďalšie zahraničné významné inštitúcie. Treba však povedať, že my budeme mať záujem uspieť len za predpokladu, že cena bude dostatočne atraktívna nielen pre predávajúceho, ale aj pre kupujúceho.

Minulý rok bol pre vás mimoriadne úspešný, dosiahli ste historicky najvyšší zisk od vášho pôsobenia na Slovensku. Polročné výsledky ukázali mierny pokles zisku - ste presvedčený, že tento rok bude rovnako úspešný, ako bol minulý?

- Áno. Vývoj v slovenskom bankovníctve sa skonsolidoval. Teraz konečne začíname pracovať v úplne štandardných podmienkach trhovej ekonomiky, pokiaľ ide o bankový sektor. Takže verím, že ešte viac by sa mohli prejaviť tie komparatívne výhody rozumného manažmentu tých-ktorých bánk. Som optimistom a verím, že tento rok pokiaľ ide o hospodárske výsledky Ľudovej banky bude rovnako úspešný ako minulý.

Ku koncu júna ste evidovali viac ako 10-percentný nárast vkladov a objem poskytnutých úverov stúpol až o 28 %. Čomu vďačíte za tento zvýšený záujem slovenských subjektov o získavanie finančných prostriedkov práve z vašej inštitúcie?

- Je to opäť úplne cielená obchodná politika, ktorá sa odvíja od tých strategických cieľov, ktoré sú zapísané v dokumente Stratégia rozvoja banky do roku 2005, ktorý bol v minulom roku spracovaný a schválený hlavným akcionárom vo Viedni. V predchádzajúcich desiatich rokoch nebolo naším cieľom do maximálnych extrémov hnať objem poskytnutých úverov, aj za cenu zníženia kvality úverového portfólia. Ale vzhľadom na to, že situácia v ekonomike sa postupne konsoliduje, stabilizovali sa i úrokové miery. Tie za posledný rok na trhu klesli a momentálne sú v rozumnej korelácii aj voči ročnej miere inflácie. V týchto podmienkach máme, samozrejme, záujem, aby sa nám udiali kvalitatívne zmeny na aktívnej strane bilancie. V minulom období sme mali približne na tretiny rozdelenú aktívnu stranu bilancie. Približne jedna tretina objemu aktív bola denominovaná v úverovom portfóliu, jedna tretina v bankových úložkách, teda v operáciách na medzibankovom trhu a jedna tretina v operáciách s cennými papiermi. Dnešným naším cieľom je z týchto troch rovnakých objemov preferovať práve oblasť úverov. Pretože primárnou úlohou všetkých bánk vo vyspelej ekonomike je zabezpečiť efektívnu alokáciu zdrojov. Banky by tu nemali byť iba na to, aby zbierali primárne zdroje od obyvateľstva a firiem a kupovali štátne cenné papiere. Takto v minulosti, bohužiaľ, bolo. Banky musia akumulované primárne zdroje efektívne alokovať v ekonomike. Banka je ten filter, ktorý by mal rozhodnúť o tom, ktoré peniaze akým smerom sa použijú. Tak, aby si banka zabezpečila nielen profitabilitu pre seba, ale predovšetkým, aby bola schopná zabezpečovať z dlhodobého hľadiska likviditu, aby bola schopná vyplácať zdroje. Pretože v banke pracujeme s cudzími zdrojmi, to je tá senzitívnejšia téma, že sa pracuje s cudzími peniazmi. Takže banky by mali byť v tomto smere veľmi obozretné.

Na Slovensku pôsobí v súčasnosti asi dvadsať bánk. Nemáte pocit, že na takýto malý trh ich je ešte stále priveľa?

- Veľkosti slovenskej ekonomiky, podľa môjho názoru, by zodpovedalo 6 až 8 bánk. Ak na jednej strane tvrdíme, že svetom prebieha vlna globalizácie, tak sa nemôžeme tváriť, že Slovensko bude vyňaté z toho procesu. Hlavne po vstupe do EÚ aj my budeme súčasťou globalizovaných bánk. Nezabúdajme, že ešte stále sú na Slovensku dva bankové subjekty, ktoré čakajú na strategického investora. Pokiaľ by sa tým investorom stala jedna zo zahraničných bánk, ktorá už operuje na slovenskom trhu, tak opäť by sme si mohli ten počet vzápätí znížiť o dva. Jednoducho, veľkosť našej ekonomiky je taká, aká je. Tá „torta“ je nemenná a čím viacej labužníkov sa o ňu bije, tým sa každému ten trhový podiel ujde menší. Existuje predsa nejaká jasná racionálna väzba medzi trhovým podielom na jednej strane a schopnosťou bankového subjektu na dlhý čas si zabezpečiť dlhodobo udržateľný rast na strane druhej. Korelácia tu je. Podľa môjho názoru magická hranica sa pohybuje na úrovni 3,5 %, azda bližšie k 4 percentám, merané na celkových aktívach bankového sektora. To znamená, že subjekty, ktoré by sa pohybovali z dlhodobého hľadiska pod touto úrovňou, budú musieť z trhu odísť. Jednoducho neefektívnosť ich k tomu donúti.

Aká je stratégia Ľudovej banky v oblasti úverovej politiky, najmä pre segment malých a stredných podnikateľov?

- Prišli sme na trh s programom, ktorý sme nazvali miliónová príležitosť. Banka vyčlenila viac ako miliardu zdrojov práve pre živnostníkov, pre malých a stredných podnikateľov. A je tu naša snaha byť aktívnejší práve v tomto segmente. Na druhej strane tohto „bankového pultu“ stoja veľmi zdatní finanční manažéri malých a stredných podnikov, čo v minulosti nebývalo. V segmente malých a stredných podnikov sa nájdu finanční manažéri, ktorí vedia predložiť kvalitný podnikateľský zámer, ktorí sa vedia starať o zhodnocovanie svojho cash flow v podniku a dokonca požadujú od banky sofistikovanejšie produkty ako v minulosti. Dnes už aj malý a stredný podnikateľ chce mať kurzové zabezpečovacie inštrumenty, uzatvára forwardové operácie, opcie atď., čiže finančné inštrumenty, ktoré pred 6 - 7 rokmi nikto na slovenskom trhu neuplatňoval. Takže, čím zdatnejšieho hráča máte na druhej strane pultu, tým je to pre banku lepšie. Je to dobrá správa pre toho, kto požičiava peniaze, lebo vie, že žiadateľ o úver predkladá naozaj dobrý kvalitný podnikateľský zámer. Vie, že požičané peniaze sa efektívne zhodnotia a v konečnom dôsledku vrátia banke. Čím máte zdatnejšieho partnera v bankovom obchode, negociácie potom spolu s rastúcou konkurenciou vedú k stláčaniu úrokových marží. Niekedy sa hovorí, že nízke úrokové marže by mohli znamenať nebezpečenstvo pre rentabilitu bánk. Na druhej strane však nižšie úrokové marže znamenajú väčšie rozkrútenie ekonomického rastu, väčší ekonomický rast znamená väčší dopyt po peniazoch atď. Takže my chceme byť na tomto poli silní.

Ako ste pripravení na vstup do euroživota?

- Máme tú výhodu, že všetky konkrétne kroky, ktoré súvisia s prechodom na jednotnú európsku menu sa dejú cez našu materskú spoločnosť, cez Rakúsku národnú banku. To znamená, že bez najmenších problémov sa dokážeme už v decembri predzásobiť bankovkami a mincami tak, aby sme po 1. januári roku 2002 mohli vyplácať vklady v eurobankovkách a v eurominciach. Takže tento prechod zvládneme absolútne bez problémov. Skôr to vidím ako psychologický problém. Stratia sa solídne, spoľahlivé národné meny, na ktoré boli občania v tej-ktorej krajine hrdí a s novou jednotkou euro nebudú zo začiatku stotožnení.

Vaša banka, vy osobne, ste známi silným vzťahom k umeniu. Čím vás oslovilo prepojenie strohej reči peňazí s krásou a dokonalosťou?

- Bankovníctvo je o peniazoch, peniaze sú hodnota a svojím spôsobom aj dokonalosť. Umenie je tiež hodnotou a dokonalosťou. Čiže umenie a peniaze majú veľmi veľa spoločných čŕt. Som absolútnym zástancom podpory mladého umenia. Nie náhodou sme zriadili galériu Akcent v Bratislave v našej expozitúre na Jesenského ulici, kde sa každý mesiac konajú vernisáže práve mladých umelcov. Pravidelne pred Vianocami tam robíme vernisáže telesne a duševne postihnutých detí, ktoré tiež dokážu obohatiť náš svet nesmierne silnou výpoveďou o svojich snoch a túžbach. Každoročne udeľujeme cenu Grand Prix pre najúspešnejších absolventov vysokých škôl. Naším cieľom je podpora hlavne mladých ľudí v oblasti umenia a vzdelanosti, pretože naozaj platí to staré - múdre: len ten národ je bohatý, ktorý má bohatstvo vo vzdelaní. Pretože o majetky a peniaze môžete prísť, ale to, čo máte v hlave, to vám nikto nikdy nezoberie. Myslím si, že na Slovensku máme takéto bohatstvo pomerne dobre vytvarované, len sa málo oň staráme. Jedným z laureátov ceny Grand Prix bol napríklad člen tímu USA, ktorý navrhol keramické platničky na obalenie amerického raketoplánu. My niekedy ani nevieme, čo všetko na Slovensku máme. A tí mladí ľudia sú absolútne neznámi, nedostali sa do povedomia spoločnosti. A možno viackrát sa v nich snúbi tá korelácia, čím je múdrejší, vzdelanejší, tým je skromnejší. A tak som si povedal, že prečo nezviditeľniť práve takýchto ľudí, pretože v nich je základ budúcej prosperity, kvality tejto krajiny. Takže, šľachtime si, vážme si a oceňujme ľudský kapitál, ktorý je vzdelaný, ambiciózny a kreatívny.

Eleonóra Bujačková