Brzdou sú sklady a odbyt

Pekná zelenina z Európskej únie nemusí byť aj kvalitná

Investície v ovocinárstve a zeleninárstve by mali viac smerovať predovšetkým do modernizácie skladovacích priestorov, budovania skladov s riadenou klímou a liniek na pozberovú a trhovú úpravu. Práve spôsob úpravy pred predajom je slabou stránkou nášho agrosektora vrátane súkromne hospodáriacich roľníkov. Chýbajú napríklad chladiace boxy a vhodné prepravníky, pričom zahraniční pestovatelia a obchodníci s týmto problém nemajú. Preto je neraz aj obchodným reťazcom na Slovensku výhodnejšie objednať kamión zeleniny zo zahraničia, ako sa spoliehať na našich pestovateľov, ktorí sú bližšie. Na Slovensku sú sklady s ochrannou atmosférou s kapacitou asi tritisíc ton. Skutočná potreba je však približne desaťnásobne vyššia. Ministerstvo pôdohospodárstva poskytlo na skladovanie a distribúciu

ovocia, zeleniny

a zemiakov v rokoch 1998 až 2000 dotácie za viac ako 100 mil. Sk, čo je však málo. Marketing v ovocinárstve a zeleninárstve zabezpečujú v krajinách EÚ odbytové organizácie výrobcov. Podľa názoru ministra P. Koncoša však slovenskí producenti zatiaľ nevedia doceniť význam týchto organizácií napriek tomu, že rezort podnikol ústretové kroky vo forme dotácií na podporu odbytu poľnohospodárskych výrobkov. Odbytové organizácie výrobcov vznikajú u nás príliš pomaly. Aj proexportná podpora zeleniny a ovocia zo strany štátu je nízka a stále prevláda dovoz nad vývozom, pričom v niektorých plodinách je priam priepastný. Naši pestovatelia však zatiaľ nedokázali ponúknuť na export dostatočne široký sortiment v primeranej kvalite. Problémy s kvalitou našich výrobkov pretrvávajú, ich príčinou sú práve nedostatočná trhová a pozberová úprava i problémy so skladovaním. Nepriaznivo sa preto vyvíja aj celková zahraničná obchodná bilancia v týchto komoditách. Na Slovensko sa pritom dovážajú tie druhy zeleniny, ktoré si dokážeme vypestovať v našich klimatických podmienkach sami. Patria medzi ne rajčiny, mrkva, cibuľová a hlúbová zelenina, lepšia situácia je pri uhorkách.

Napriek tomu, že krajiny EÚ majú pred nami v tejto oblasti náskok, sužujú ich neraz aféry okolo pestovania a výroby poľnohospodárskych produktov. Zeleninu a ovocie vedia v rámci pozberovej úpravy perfektne upraviť, ale aj tu platí porekadlo, podľa ktorého

pekný obal

môže skrývať nekvalitný tovar. Napríklad prítomnosť pesticídov a insekticídov, presahujúcu povolené limity, zistili špecialisti EÚ vo vzorkách karfiolu, žltého melóna a najmä v paprikách. Vo veľkej väčšine prípadov sú prekročené množstvá chemických látok dôsledkom nerešpektovania predpísaných dávok alebo nesprávneho zaobchádzania s kultúrami. Ako nedávno informoval francúzsky denník Le Figaro, po kontrolách, uskutočnených v roku 1999 v 15 členských krajinách únie, v Nórsku a na Islande pod záštitou Európskej komisie, vyššie množstvá insekticídov zistili najmä v paprikách, o niečo v menšom množstve v žltých melónoch a karfiole. Na prvý pohľad výsledky vyvolávajú zimomriavky, lebo až 19 % prípadov

vzorky paprík

obsahovali jednu z 20 aktívnych látok v dávkach, presahujúcich maximálnu povolenú hranicu. Najčastejšie sa vyskytujúcou látkou zistenou v skúmaných produktoch bol orgánofosfátový insekticíd vyvolávajúci anémiu, poruchy krvi. Vzhľadom na bezpečnostné koeficienty ani pri prekročení maximálne povolenej hranice ešte nie je zdravie človeka priamo ohrozené. A tak napríklad pri nákupe v hypermarketoch je vhodné nielen posúdiť čistotu a upravenosť zeleniny a ovocia, ale aj skontrolovať si krajinu pôvodu týchto produktov. Neraz sa však stáva, že vzhľadovo menej príťažlivé produkty sú zdravšie a napokon aj lacnejšie.

Vladimír Turanský