Nezhodnocujú naše úspory

V čase „klubových prázdnin“ od júla do začiatku jesene odpovedajú členovia Hospodárskeho klubu (NEF) na sedem otázok svojho výkonného podpredsedu a šéfredaktora Hd. Oslovil stoštyridsaťdva prominentných členov ocenených Zlatým biatecom alebo Prominentom ekonomiky, ktorí obhospodarujú viac ako 65 % priemyslu v SR. Tieto otázky dostali aj politici, resp. verejní činitelia a ďaľší hospodárski lídri. Z odpovedí vznikne podkladový materiál pre klubové zhromaždenie, ktoré sa koncom roka pokúsi inovovať vládne know-how pre Slovensko.

Dnes sa vyjadruje Dušan Muňko, predseda predstavenstva Satur Travel.

1. Čo v slovenskej ekonomike hodnotíte pozitívne a čo nezvládnuté, resp. problematické v prvom polroku 2001?

- Z makroekonomického hľadiska pozitívne možno hodnotiť iba tendenciu pozvoľného rastu HDP, ktorý v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka vzrástol približne o 3 % v stálych cenách roku 1995. Napriek tomu sa nedarí dosahovať základné ciele programového vyhlásenia Dzurindovej vlády, najmä úlohu „zastaviť hospodársky úpadok a stabilizovať ekonomiky a vytvárať predpoklady na rast životnej úrovne ľudí“. Nenastalo sľubované oživenie ekonomiky, prevláda pesimizmus, narastá chudoba spôsobená nezamestnanosťou takmer jednej pätiny obyvateľstva. Priemysel, stavebníctvo, poľnohospodárstvo, teda hlavné odvetvia, ktoré by mali dynamizovať tvorby spoločenských zdrojov, nedosahujú úroveň zo začiatku roku 1996. Nepociťujú ani dostatočnú pomoc štátu, smerujúcu k ich oživeniu. Celé úsilie vládnutia sa orientuje na privatizáciu a riešenie podružných problémov, pritom hlavné veci, ktoré by mali podporiť celkový rast zdrojov ekonomiky, zostávajú bez náležitej starostlivosti vládnych orgánov.

2. Ktoré brandže, prípadne firmy považujete za rozhodujúce pre vývoj hospodárstva SR?

- Podľa môjho názoru a dostupných informácií rozhodujúcu úlohu budú vo výrobe i v zahraničnom obchode zohrávať najmä odvetvia strojárstva a chemického priemyslu. Z podnikov je to hlavne Volkswagen Bratislava, Slovnaft Bratislava, Matador Púchov, VSŽ a U.S. Steel Košice, Slovalco Žiar nad Hronom, ale aj SCP Ružomberok, Izomat Nová Baňa, Palma - Tumys Bratislava, ako i ďalšie podniky a korporácie. Vychádzam z toho, že v týchto podnikoch podľa ich výsledkov za minulé roky i v tomto roku vládne poriadok a technologická disciplína a vedú ich schopní manažéri.

3. Ako vnímate bankový sektor, osobitne výsledky ozdravného procesu v Slovenskej sporiteľni, vo VÚB a v IRB?

- U nás je problematické hovoriť o bankovom sektore ako o ústavoch, ktoré pomáhajú rastu ekonomiky a k zhodnocovaniu úspor obyvateľstva. Prevádzkové a investičné úvery sú často pre podnikateľské subjekty nedostupné a zaťažujú náklady podnikov vysokými úrokmi. Podľa niektorých publikovaných informácií nekoná sa ani úmerné zhodnocovanie úspor obyvateľstva, keď banky v dôsledku inflácie na úsporách obyvateľstva napríklad za rok 1999 získali približne 20 mld. Sk. V minulom roku začala vláda reštrukturalizáciu a ozdravovanie bánk. Presunula klasifikované úvery do štátnej agentúry Slovenská konsolidačná, a. s., a do štátneho peňažného ústavu Konsolidačná banka. Táto transakcia očisťovania bánk od zlých úverov pred ich privatizáciou predstavuje náklady za 105 mld. Sk. Keď sa k tomu ešte pripočíta kapitálové posilnenie bánk, tak celkové náklady predstavujú 123,9 mld. Sk. Zaujímavé je potom porovnanie celkových uvedených nákladov s nasledujúcimi výnosmi z privatizácie bánk:

za 24 % akcií ČSOB je výnos 15,7 mld. Sk,

za 67 % SLSP je výnos 18,3 mld. Sk,

za 94,47 % akcií VÚB je výnos 21,2 mld. Sk,

za 51,2 % akcií Poľnobanky je výnos 1,3 mld. Sk.

Náklady sú teda vyššie ako výnosy o 67,4 mld. Sk. Natíska sa otázka, kto ich uhradí. Štát, teda občania? Viem, že celý proces reštrukturalizácie a privatizácie bánk nie je jednoduchý. Želajme si však, aby bol úspešný, aby banky začali tak fungovať, aby pomohli dynamizácii reprodukčného procesu slovenského hospodárstva.

4. Aký je váš názor na menovú situáciu SR a možný vývoj kurzu koruny oproti EUR a USD v druhom polroku 2001?

- Existuje vzájomná súvislosť medzi vývojom ekonomiky a menovou situáciou. Navyše, kurzy domácich mien oproti zahraničným menám ovplyvňuje vo všetkých tranzitívnych ekonomikách v značnom rozsahu privatizácia, a teda motivácia záujmu na príleve zahraničných investícií a kapitálu. A v tomto smere slovenská koruna nie je výnimkou. Tu sme sa dopracovali k najvyššej devalvácii od roku 1998, keď USD sa predával za 34 Sk, koncom minulého roka už za 52 Sk a v súčasnosti stále osciluje tesne okolo 50 Sk. Podobne je to aj vo vzťahu k EUR. Aj v druhom polroku možno očakávať takýto nepriaznivý vývoj.

5. Ako by ste formulovali hlavné úlohy pre hospodárstvo, podnikanie a tie celospoločensky najvýznamnejšie?

- Je úlohou vlády a jej výkonných orgánov, aby stanovili strategické smery a priority rozvoja národného hospodárstva. Pomocou ekonomických stimulov možno potom motivovať hospodárske subjekty, aby v určitom čase a za konkrétnych podmienok konali. Takáto vecná a ekonomická orientácia zo strany vlády, ministerstiev a ostatných orgánov štátnej správy zatiaľ chýba, čo je na škodu. Hlavnou úlohou v súčasnosti ostáva oživenie a dynamizácia rozhodujúcich odvetví priemyslu, predovšetkým strojárstva. Druhou prioritou sa musí stať obnovenie rozvoja stavebníctva s orientáciou na rekonštrukcie a opravy bytového fondu a výstavbu nových bytov. Urýchliť treba výstavbu priemyselných parkov a diaľničnej siete i za priamej účasti zahraničných investícií či kapitálu. Ľuďom treba dať prácu, aby sa im žilo ľahšie ako v poslednom desaťročí. Musíme konečne rešpektovať, že občan a zabezpečenie jeho životnej úrovne je najdôležitejšou prioritou hospodárskej a sociálnej politiky štátu.

6. Čo by ste vykonali v záujme zníženia miery nezamestnanosti na 15-percentnú a nižšiu hodnotu?

- Vôbec sa nedomnievam, že môže ísť o ľahko riešiteľný problém. Ak si uvedomíme, že v roku 1998 pred poslednými voľbami do parlamentu bola miera nezamestnanosti 12,8 % a teraz dosahuje takmer 20 %, tak zníženie o 5 % vyžaduje enormné úsilie v dvoch smeroch. V prvom rade treba skoncipovať a vládou cieľavedome vytvoriť sústavu aktívnej politiky zamestnanosti tak, aby sa v prvom rade vytvárali trvalé pracovné miesta, a nie iba sezónne pracovné miesta formou verejnoprospešných prác. Zníženie miery nezamestnanosti o 5 % vyžaduje vytvoriť asi 140-tisíc pracovných miest. Súčasne treba na úradoch práce sprísniť režim poskytovania podpory v nezamestnanosti. Za prísnejší režim hovorí aj skutočnosť, že v počte evidovaných nezamestnaných je dlhšie ako jeden rok takmer 285-tisíc osôb, čiže 55 % z celkového počtu nezamestnaných.

7. Kde sa chcete ako firma, resp. inštitúcia dostať v tomto roku?

- Na tento rok sme si stanovili jasné ciele. Predovšetkým chceme, aby klienti boli spokojní s našimi službami, čo sa nám v prvom polroku aj darilo. Chceme, aby naša firma dosiahla primeranú rentabilitu, pričom časť finančných zdrojov investujeme do skvalitnenia dopravného parku. Marketing orientujeme už na budúcoročnú sezónu, na ktorú chceme pripraviť atraktívny produkt pre najširšiu klientelu. To sa týka tak výberu destinácií, ako aj ponuky jednotlivých služieb. V snahe uspokojiť čo najväčší počet záujemcov o dovolenku ponúkame cenovo veľmi prijateľné ubytovanie v zariadeniach nižšej kategórie, ale máme v ponuke aj štvor- a päťhviezdičkové zariadenia pre solventnejšiu klientelu. Je len prirodzené, že ako organizácia cestovného ruchu pomáhame propagácii Slovenska prostredníctvom pobočiek, ktoré máme v okolitých krajinách, a v spolupráci s Agentúrou pre cestovný ruch chceme docieliť aj skvalitnenie legislatívnych noriem na tomto úseku.