USA: rozpočtový prebytok mizne

Keď prezident George Bush v januári skladal prezidentskú prísahu, predpokladalo sa, že medzi jeho príjemnejšie povinnosti počas štvorročného obdobia bude patriť nakladanie s hromadiacim sa rozpočtovým prebytkom. Len osem mesiacov neskôr, v čase koncipovania rozpočtu na fiskálny rok 2002 (začína sa už 1. októbra), je už všetko úplne inak. Americkému prezidentovi hrozí, že nedokáže financovať niektorý zo svojich prioritných programov bez toho, aby vkĺzol do mínusových čísel.

Čo tak dramatického sa medzičasom udialo? V prvom rade treba povedať, že stav americkej štátnej pokladnice vonkoncom nemožno označiť za neútešný. Naopak. Aj po posledných úpravách odhadov, ktoré vypracoval vládny Úrad pre riadenie a rozpočet, by sa mal tento fiskálny rok skončiť s prebytkom vo výške necelých 158 miliárd USD. Problémom nie je ani to, že ide o 44-percentný pokles oproti aprílovým odhadom, ako fakt, že až 157,1 miliardy prebytku pripadá na fond sociálnej starostlivosti. Pritom republikáni a demokrati sa dohodli, že nebudú siahať na tieto peniaze pri financovaní vládnych programov a namiesto toho ich požijú na splácanie národného dlhu. Okrem toho treba myslieť aj do budúcnosti. Dá sa totiž očakávať, že v najbližších rokoch, keď do dôchodkového veku prídu tzv. baby boom generácie, fond bude mať výrazne väčšie výdavky.

Ale nechajme chvíľu sociálny systém bokom. Podľa špecializovaného vládneho úradu by financovanie 13 výdavkových zákonov malo tento rok skončiť s len zanedbateľným 600-miliónovým prebytkom (ešte na jar Biely dom počítal so 122 miliardami). Veci sa majú ešte horšie, ak zoberieme do úvahy odhad nezávislého Kongresového rozpočtového úradu, podľa ktorého tento fiskálny rok mimo systému sociálnej starostlivosti skončí s 9-miliardovou sekerou. Jasné je pritom, že hlavná príčina „scvrkávania“ prebytku - spomalenie americkej ekonomiky - bude aktuálne aj v najbližšom časovom období. Navyše sa začína realizovať aj Bushov program krátenia daní v hodnote 1,35 bilióna USD na obdobie 10 rokov, čo zákonite spôsobí ďalší výpadok v príjmovej časti štátnej pokladnice.

Teda v nasledujúcom fiskálnom roku v žiadnom prípade nebude peňazí na rozhadzovanie. Na spomínaných 13 výdavkových zákonov je zatiaľ určených 661 miliárd USD, pričom odborníci v Kongrese tvrdia, že zostáva priestor na zvýšenie tejto sumy len o 9 miliárd, inak sa bude musieť siahnuť po peniazoch zo sociálneho fondu.

To je však málo na uspokojenie všetkých apetítov. Prezident Bush žiada zvýšenie vojenského rozpočtu o 18 miliárd USD (z čoho by tri miliardy mali ísť na budovanie kontroverzného protiraketového štítu). Opozícia v Kongrese však namieta, že minister obrany Rumsfeld stále nedotiahol do konca návrh reformy a podľa nich je rizikom schvaľovať ďalšie finančné prostriedky, pokiaľ nie je známa nová obranná koncepcia. Ďalšou Bushovou prioritou je vzdelávanie, v čom má pre zmenu podporu aj v Kongrese. Senát dokonca žiada zvýšiť vzdelávací rozpočet zo súčasných 18 miliárd USD na 34. Prezident navrhuje zvýšenie výdavkov na vzdelávanie len o 669 mil. USD. Sú to však aj ďalšie požiadavky, ako napríklad na extra peniaze pre farmárov či rôzne daňové úľavy. V každom prípade v nasledujúcich týždňoch budeme skôr svedkami boja o každý cent, ako spĺňania príjemných povinností.

Rastislav Boldocký