ZELENÉ AJ HNEDÉ PARKY

Doterajšie transformačné pokusy oživiť priemyselnú výrobu v slovenských podnikoch nepriniesli očakávaný ani vládami proklamovaný výsledok. Ani sto miliárd korún vložených do ozdravenia bankovej sféry nenadviazalo kontinuálne na reštrukturalizáciu výroby. Podľa bývalého šéfa Zväzu priemyslu Juraja Borovského, keby sme dnes v plnom rozsahu uplatnili zákon o konkurze a vyrovnaní, zatvoriť by sme museli asi tri štvrtiny subjektov. Osobitne agresívne by sa to dotklo strojárstva. Podnikom, ktoré sú v konkurze, sa dosiaľ nepodarilo vrátiť život ani investíciami vonku, ani domácimi programami. Prezident Zväzu priemyselných podnikateľov (ZPP) SR Ivan Čarnogurský vidí hlavnú príčinu v neschopnosti vecne plniť spomínaný zákon v praxi. „Za uplynulých desať rokov tunelovania podnikov sa zakorenili v podnikateľskej sfére také komplikované vzťahy, že správca konkurznej podstaty nemá prostriedky ani možnosti na oživenie firmy.” Na príklade napredovania spoločností Volkswagen, Sony, Alcatel, Globtel, Whirlpool, INA Kysuce či Sauer- Danfoss Považská Bystrica ilustroval, že časť hospodárstva prosperuje len vďaka zahraničným investíciám na zelenej lúke.

„Napriek tomu, že viac ako 90 % produkcie týchto podnikov smeruje za hranice SR, 80-miliardový deficit obchodnej bilancie Slovenska za jedenásť mesiacov roku 2001 ukazuje, že je to stále málo. Hrozí, že pasívne saldo zahraničného obchodu za vlaňajší rok prekročí 100 mld. Sk, a tu už treba konať. V opačnom prípade hrozí kolaps ekonomiky štátu s dosahom na vývoj slovenskej meny a následne (nesplnením dôležitých kritérií) aj na vzťahy SR smerom k EÚ. Preto považujeme súčasný stav za neudržateľný. Ak sa nepokúsime o prelom,” uviedol I. Čarnogurský. Priznal, že slovenské podnikateľské skupiny najbližších 8 až 10 rokov ešte stále nebudú mať potrebné peniaze na projekty na zelenej lúke. Preto sa nemôžeme sústrediť výhradne na investície do úplne nových fabrík. „Rovnako potrebujeme hnedé parky,“ stotožňuje sa s potrebou posilniť priemysel prezident Združenia priemyselných zväzov (ZPZ) SR Jozef Uhrík. „Na mysli mám investície do existujúcich fabrík, ktoré osobitne v strojárstve majú obrovské ladom ležiace kapacity. S cieľom znovu ich pripraviť na využitie, postupne znižovať nezamestnanosť a dynamizovať rast HDP schválila hospodárska rada vlády vlani 3. decembra vytvorenie Slovenského fondu rizikového kapitálu (SFORK).”

Podľa I. Čarnogurského by fond fungoval ako akciová spoločnosť, do ktorej by na začiatku štát (cez ministerstvo hospodárstva a Slovenskú konsolidačnú) napumpoval 500 mil. Sk štartovacieho kapitálu. Ďalší objem finančných prostriedkov by prišiel z podnikateľského sektora. Štát by bol 50-percentným akcionárom v a. s. SFORK, druhých 50 % by vlastnil ZPZ SR a súkromný kapitál. Takto by sa malo predísť zneužitiu prostriedkov fondu na politické ciele, čo sa doteraz stávalo, keď do podobných projektov tiekli iba zdroje zo štátneho rozpočtu. „Rátame aj s tým, že SFORK si do niektorých projektov (napríklad pri budovaní priemyselných parkov) priberie ako akcionára aj mesto a prekonali by sme tým nedostatky súčasného zákona o priemyselných parkoch,” objasňuje I. Čarnogurský. Navonok SFORK bude komunikovať so zväzmi priemyslu a komisiami EÚ, smerom dovnútra bude hlavným partnerom ZMOS, štátna správa, podnikateľské subjekty.

Vytvorenie a. s. SFORK podporuje okrem spomínaného ZPP aj Zväz strojárskeho priemyslu (ZSP) SR a Zväz elektrotechnického priemyslu (ZEP) SR. Určujú zároveň prioritné odvetvia, ktoré najviac potrebujú zahraničné investície. Prezident ZSP SR Milan Cagala: „Do roku 1990 sa objem strojárskej výroby na celkovej produkcii predstavoval 24 %, v roku 1994 to padlo na 15 %, dnes sa to dvíha späť na 30-percentnú hranicu. Očakávam, že SFORK prevezme fabriku od správcu konkurznej podstaty, vyčistí v nej neprehľadné majetkovo-právne vzťahy, aby sa neskôr predišlo prípadnému zneužitiu. V druhej etape SFORK pre fabriku, takto pripravenú na štart, nájde investora a ťpustí ho cez vrátnicuŤ, aby naštartoval výrobu.“

Ako na záver doplnil I. Čarnogurský, spoločnosť IPEC Bratislava si takýto algoritmus úspešne odskúšala v slovensko-americkej kooperácii, kde výsledkom 600-miliónovej investície IPEC-u je Delfi Senica, nový výrobca a dodávateľ nielen pre VW Slovakia, ale už aj pre automobilky v rôznych končinách sveta. Podobný príklad z automobilového priemyslu uviedol J. Uhrík. Spoločnosť VW Elektrosystémy Nitra (postavená na báze bývalého VDI Nitra) je dnes už tak ďaleko, že nemecký koncern poveril Nitranov prípravou a realizáciou podobného projektu v Ruskej federácii.

Tibor Bucha