Konflikty sveta

Slovenská prozaička Alta Vášová vo svojom sci-fi románe pre mládež Blíženci z Gemini hovorí o konflikte s mimozemskou civilizáciou, ktorá barbarským pozemšťanom nechá vzácne technologické zariadenie, ktoré však budeme môcť použiť iba vtedy, keď prestanú vojny na Zemi, a tak jej hrdinovia zapínajú do glóbusu vlajočky všade tam, kde je vojna alebo ozbrojený konflikt. Postupujúc podľa tohto princípu, je mapa sveta „prevlajkovaná“. Aj dnes. Veď okrem Antarktídy niet svetadiela, kde by zbrane mlčali...

Väčšina občianskych vojen vo svete vrátane rozvojových krajín má ekonomické pozadie, uviedla vo svojej správe v roku 1999 Svetová banka (SB). Chce to dodať, že sa to týka nielen občianskych vojen, ale vojen ako takých. Veď už na úsvite ľudstva lietali kamene a obrúsené kosti kvôli primitívnym ekonomickým snahám o lepšiu jaskyňu a lovecký revír. Na úsvite tretieho milénia sme sa od tých jaskýň až tak ďaleko nevzdialili, princíp je ten istý, len technika sa prudko zlepšila. Dnes palebnú silu pušiek, guľometov, kanónov a tankov dopĺňajú ešte laserom navádzané rakety, vákuové bomby, inteligentné torpéda, strely s uránovou hlavicou, a to je iba minimálny výpočet toho, čo ultramoderná technika dnes dokáže. Nehovoriac o utajovanom arzenáli biologických a bakteriologických zbraní. Najnovšie správy z Ameriky dokonca hovoria, že Američania plánujú skonštruovať síce humánnu, ale strašne smradľavú bombu, ktorá na princípe zápachu vyradí z bojov nepriateľských vojakov.

Na prelome milénií múzy kvôli zbraniam mlčia hlavne na čiernom kontinente. Podľa vlaňajšej májovej štatistiky svetových agentúr vojny či už medzi krajinami alebo v nich prepukli v Angole, Burundi, Kongu, Rwande, Ugande, Sudáne, Libérii, Sierra Leone, Senegale, Guinei-Bissau, Etiópii, Eritrei a Somálsku. Niektoré z vojnových konfliktov už trvajú celé roky a ich koniec je stále v nedohľadne: rebeli v Angole bojujú 26 rokov a v Sudáne 18. Somálsko sa nachádza v stave anarchie už jedno desaťročie, občianska vojna v Burundi trvá osem rokov. V Burundi sa konečne črtá prímerie, ale v decembri opäť prepukli násilnosti na Komorách. Okrem oficiálnych vojen si zbrane kvôli etnickým, kmeňovým a náboženským sporom prídu na svoje aj v inak pokojných krajinách, ako je Pobrežie Slonoviny či Nigéria a naďalej krvavia nestabilné krajiny ako Alžírsko.

Striebornú medailu podľa počtov konfliktov na kontinente si zaslúži Ázia. Mars, boh vojny, sa dnes spokojne usmieva najmä nad Afganistanom, kde namiesto manny padajú z neba bomby, zároveň poškuľuje nad Kašmírom a čaká, či sa India s Pakistanom pustia za pasy aj po štvrtý raz. Na Srí Lanke, po nedávnych voľbách, momentálne vládne prímerie medzi vládnymi silami a separatistickými Tamilmi, ale je to možno len obdobie preskupovania síl. Indonézia sa podobá na deravú hadicu, lebo vlny násilia vytrysknú raz v jednej, raz v druhej provincii ostrovného štátu. A teraz už aj v samostatnom Východnom Timore. Boje medzi vládou a moslimskými separatistami sa nekončia ani na Filipínach. Latentné napätie generuje stav neistoty a možnú reč zbraní na medzikórejskom pohraničí a mier nezlepšuje ani dlhoročné napätie medzi Čínou a Taiwanom. V Mjanmarsku sa konflikt medzi vojenskou juntou a rebelskými kmeňmi na severe tiež rieši guľkami. Najvýbušnejším regiónom sveta je dnes Blízky východ, kde sa všetko akosi točí okolo izraelsko-palestínskeho sporu. Konflikt sa priamo týka Sýrie, Libanonu, Egypta, Jordánska a vlastne aj Iránu a ovplyvňuje dianie v Iraku, nad ktorým krúžia bombami naložené americké a britské vojnové lietadlá.

Európa si vojen užila naozaj dosť a aj dnes spochybňuje mier konfliktami v Macedónsku (ako vyvrcholenie predošlej vojnovej vravy na Balkáne) a napätím v Kosove. V najvýchodnejšej časti Európy kvasia ututlané konflikty v Modlavsku-Podnestersku a v Gruzínsku, kde separatistické Abcházsko ešte nepovedalo posledné slovo. V tesnom susedstve pokračuje nekončiaci sa krvavý príbeh rusko-čečenských vojen.

Ani na oboch amerických kontinentoch vojna ešte nepatrí celkom do učebníc. Američania ju poznajú vďaka svojej zaangažovanosti vo svete. Mexiko občas ráta obete v Chiapase na juhu krajiny, kde tí najchudobnejší okrem života nemajú už čo stratiť. V karibskej oblasti je veľkou otázkou pocastrovská Kuba. Zatiaľ je občianskemu násiliu vystavené najmä Haiti. Južná Amerika momentálne nie je zaangažovaná do priamych vojen, susedské spory Ekvádoru s Peru utíchli, smrť zo zbraní však vyčíňa v Kolumbii, kde povstalci a drogové kartely kontrolujú územie veľkosti Švajčiarska a terorizujú celý vidiek.

Najmierovejšou (avšak najmenej obývanou) časťou sveta je Austrália a Oceánia, aj tam však štátiky ako Fidži či Šalamúnove ostrovy dokážu prekvapiť vojenskými prevratmi pre etnické a ekonomické spory.

Ak teda Vášovej románoví mimozemšťania stále čakajú na stretnutie s obyvateľmi Zeme, musia byť smutní. Vlajočiek na glóbuse neubúda. Podstatné však je, aby sa naplnili slová známeho ruského generála (bývalého) Alexandra Lebeďa, ktorý v apríli 1999 v súvislosti s bombardovaním Juhoslávie pre denník Le Figaro povedal: „Každá vojna sa napokon skončí rokovaniami a potom mierom. Treba preukázať trocha rozumu a povedať: stop.“

Iaromír Novák