Vysokoškolákov naozaj málo?

Podľa štatistík viac študentov, než sa uplatní

Takmer katastrofické závery nedávneho výskumu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), že v SR vo vekovej kategórii medzi 35 a 44 rokmi má vysokoškolský diplom viac ľudí ako v skupine o desať rokov mladšej, teda, že mladí ľudia nemajú dnes možnosť dosiahnuť lepšie vzdelanie ako ich otcovia, nemusia byť reálne. Odborníci upozorňujú, že štatistiky sú veľmi klamlivé. Spomínaný výskum sa uskutočnil koncom roku 1999, takže si treba uvedomiť, že tou mladšou, menej vzdelanou skupinou, sú ľudia, ktorí absolvovali vysoké školy v období od polovice osemdesiatych do polovice deväťdesiatych rokov. V tom čase študovali aj veľmi silné populačné ročníky, takže sa podiel vysokoškolákov ani nemohol priveľmi zvyšovať. Máme teda málo alebo dosť vysokoškolákov? Niektorí experti z praxe tvrdia, že ich v niektorých odboroch máme až priveľa. Ide najmä o systém magisterského štúdia. To, pravda, rozhodne nie je dôvod na obmedzovanie vysokoškolského štúdia, ale na jeho diverzifikáciu. Priemerné celkové náklady na jedného študenta vysokej školy v SR za rok 2000 dosiahli 51 340 Sk, z čoho bežné výdavky predstavovali 45 560 Sk a kapitálové výdavky 5780 Sk. Podľa údajov vyčíslených EU boli celkové náklady na jedného študenta EU v roku 2000 na úrovni 28 980 Sk, pričom bežné výdavky predstavovali 25 980 Sk a kapitálové výdavky 3000 Sk. Pri medzinárodnom porovnávaní nie je dobré sledovať iba jedinú časť vzdelávania. Slovenská republika má síce menej vysokoškolákov ako v iných krajinách, ale má vysoký podiel skončeného stredoškolského vzdelania. Je to dôsledok toho, že kým u nás je profesijné vzdelávanie často súčasťou stredoškolského vzdelávania, v iných vzdelávacích systémoch je zahrnuté do vzdelávania terciárneho, teda všetkého pomaturitného. Máme byť teda s počtom vzdelávaných ľudí spokojní alebo sa máme hanbiť?

Hanbiť sa nemusíme. Podiel študujúcich na vysokých školách sa zvyšuje a ak sa pozrieme napríklad na to, koľko ľudí má u nás iba základné (alebo žiadne) vzdelanie, zistíme, že je ich podstatne menej než vo všetkých sledovaných krajinách. Spokojní však rozhodne nemôžeme byť. Stále totiž platí, že štát u nás vydáva najmä na vysokoškolské vzdelávanie menej, než je vo vyspelých krajinách zvyčajné, a že popri tradičných univerzitných odboroch zavŕšených magisterským titulom (či titulom MUDr. alebo Ing.) je tu stále malá ponuka kratších, bakalárskych štúdií. Práve tieto formy pritom v ostatných krajinách pomáhajú zvyšovať podiel vysokoškolsky vzdelaných.

Eleonóra Bujačková