„Tichá agresia“

Peter Kasalovský

V Maďarsku platí od prvého januára 2002 tzv. preferenčný zákon. Na jeho základe bude priznaná pomoc asi trom miliónom príslušníkov maďarských menšín v Rumunsku, SR, Srbsku a na Ukrajine. Táto pomoc spočíva v dočasnej možnosti pracovať, študovať, liečiť sa, ale aj platiť dane v Maďarsku. Benátska komisia Rady Európy vlani v októbri v spore o tomto zákone rozhodla tak, že materský štát môže podporovať menšiny v zahraničí. Výsledok rumunsko-maďarského sporu bol však aj iný. Maďarský premiér Viktor Orbán presadil, že v Maďarsku budú môcť pracovať nielen príslušníci maďarskej menšiny, ale aj všetci rumunskí občania. Krajania zo Slovenska budú môcť pracovať tri mesiace v Maďarsku.

Budapešť vďaka Rade Európy začala zákon uplatňovať a vydáva svoj identifikačný doklad menšinovým Maďarom. O tento preukaz prejavujú záujem nielen vedúci politici SMK, ale aj riadni občania od Bratislavy, Dunajskej Stredy, Komárna, Rimavskej Soboty, Rožňavy, Košíc až po Slovenské Nové Mesto, resp. Čiernu nad Tisou. Dokonca vzniklo aj Združenie za spoločné ciele, ktoré chce pomáhať občanom SR maďarskej národnosti získať preukaz Maďara. Zakladajúcimi členmi združenia sú SMK, Maďarský spoločenský a kultúrny zväz, Zväz skautov maďarskej národnosti, Zväz maďarských pedagógov a Združenie maďarských rodičov. V názvoch organizácií je ešte uvedené: „na Slovensku“.

Benátska komisia Rady Európy prijala v spomínanom rumunsko-maďarskom spore taký verdikt aj preto, lebo do preferenčného zákona sa nedostali rakúski občania maďarskej národnosti, resp. rakúski občania, ktorí by sa mohli prihlásiť ako krajania. Je fakt, že niektoré autority EÚ vyjadrili výhrady voči tomuto zákonu, keďže sa týka občanov iných štátov. Reagoval aj prezident Slovenskej republiky R. Schuster. Podľa agentúry povedal aj to, že by nebolo dobré, keby boli na našom území zvýhodňovaní (pozn. autora: iným štátom, t. j. Maďarskom) niektorí občania SR, ktorí majú inú ako slovenskú národnosť. Vyjadril o. i. presvedčenie, že by to mohli byť ministri zahraničných vecí oboch štátov, ktorí by mohli zamedziť

„nezdravej atmosfére”.

Prejavený, ale aj medializovaný záujem viacerých vrcholných predstaviteľov SMK a jej poslancov v NR SR o maďarský „krajanský“ preukaz vyvolal nevôľu všetkých významných subjektov domácej politickej scény, zákonite s výnimkou SMK. Od žiadosti, aby bola vypovedaná zmluva o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi SR a Maďarskom až po výrok, ba verdikt P. Hamžíka, ktorý označil onen záujem o preukaz Maďara za „určitú nelojálnosť voči vlastnému štátu“. V najbližších hodinách by sa mohol tejto téme venovať aj náš parlament. Výsledkom jeho rokovania by mohla byť rezolúcia o neprijateľnosti tohto maďarského zákona v SR. Azda zaviaže vládu SR, aby plne rešpektovala jeho názor v tejto veci.

Treba si pripomenúť, že verdikt Benátskej komisie Rady Európy je z tých, ktoré môžu mať za následok, že maďarská pomoc občanom iných štátov sa začne vnímať ako zasahovanie do ich vnútorných vecí. Táto možnosť nestojí na vode, ba práve naopak. Vôbec nie je vylúčené, že negatívne zasiahne do vývoja dvoj a viacstranných vzťahov v našom regióne. Predovšetkým preto, že nie zanedbateľná časť občanov našich južných susedov si príliš často oživuje sen o Veľkom Maďarsku a o svojej predurčenosti na významnejšiu pozíciu v rámci regiónu aj v novobudovanej Európe. Treba vnímať, že zo strany Maďarska ide o jednostranný akt, ktorého výsledkom má byť legalizácia maďarského práva na území iných suverénnych štátov.

Benátska komisia Rady Európy povedala svoje „áno“ maďarským ambíciám. Aj v novom režime sme boli svedkami povestných konzultácií predstaviteľov maďarskej menšiny, resp. SMK v Budapešti o výlučne vnútorných záležitostiach SR. Nehovoriac už o oficiálnych vzrušených reakciách z maďarskej strany na viaceré rozhodnutia nášho parlamentu a vlády. Bolo to dúchnutie do pahreby, po ktorej sa ešte predlho nebude dať prejsť naboso. Vodou môže byť len skoré členstvo všetkých dotknutých štátov a Maďarska v EÚ, alebo bude treba rozmeniť na drobné, resp. dešifrovať, čo znamená to hamžíkovské, že ide o prejav

„určitej nelojálnosti“ voči SR. V konečnom dôsledku treba zabrániť aj tomu, aby tí, čo sa zúčastňujú na zákonodarnej aj výkonnej moci štátu, boli svojimi dušičkami v Maďarsku.

Maďarsko-slovenská federácia nie je síce vo výhľade, ale nadteritoriálnosť inkriminovaného zákona priveľmi pripomína viac ako bolestné dejinné skúsenosti z podobných aktov v nedávno skončenom storočí. Aj vtedy sa vysoko hodnotili rôzne európske orgány, inštitúcie, či misie mierotvorcov a iných autorít, a svetu to vynieslo niečo také ako katastrofickú situáciu, osobitne prvej ČSR. Veľkým problémom je, že Maďarsko podporené spomínanou komisiou odmieta pochopiť svoju „tichú agresiu“.

Peter Kasalovský