„Strategické víťazstvo Maďarov“

Peter Kasalovský

Vyhlásenia či priam výzvy viacerých domácich politikov, aby sme vyvolali rokovanie s Maďarskom o jeho tzv. preferenčnom zákone, je ďalším z dôkazov o nepochopení podstaty sporu. Z maďarskej strany by bolo korektné, keby sa dohodla s okolitými štátmi na akceptovateľnom znení uvedeného zákona pred jeho predložením Benátskej komisii Rady Európy. Tá síce podporila maďarskú stranu v jej snahách podporovať svoje menšiny v zahraničí, ale vo svojom stanovisku zdôraznila, že je nevyhnutné prioritne rešpektovať princíp nediskriminácie, ktorý obsahuje Zmluva o Európskej únii. Dokonca aj hodnotiaca správa Európskej komisie z vlaňajšieho novembra konštatuje, že „niektoré ustanovenia zákona sú zjavne v rozpore s prevládajúcimi európskymi štandardmi ochrany menšín“.

Poslanci maďarského parlamentu schválili tzv. preferenčný zákon bez toho, aby sa vôbec pokúsili vyrovnať s odporúčaniami RE, ale aj s ďalšími výhradami, ktoré zazneli z okolitých štátov. Je vnútornou vecou Rumunska, že tento zákon akceptuje, a to v dôsledku dočasnej možnosti pre rumunských občanov pracovať v Maďarsku. Keďže tzv. preferenčný zákon nerešpektuje princíp nediskriminácie, tak pre SR malo byť logické zamedziť tomu, aby sa uplatňoval na jej území. Až dovtedy, pokiaľ Maďarsko nezabezpečí v tomto zákone zákaz diskriminácie. Nateraz však nejestvuje rozumný dôvod na rokovanie. Iné dôvody tu však sú, a veru nie zanedbateľné a vonkoncom nie príjemné pre vládnu koalíciu. Keď si chce zachovať tvár, nech si aspoň počká na maďarské pozvanie.

SR od svojho vzniku bola neraz atakovaná z maďarskej strany. Správala sa príliš ústretovo, ba aj v duchu nie veľmi osvedčenej múdrosti vo vzťahoch medzi štátmi, že „múdrejší ustúpi“. Aj preto je celý rad otázok otvorených. Okrem iných aj miliardové škody spôsobené SR maďarským odstúpením od zmluvy o SVD Gabčíkovo-Nagymaros. Akoby boli zabudnuté či priam naším darom druhej strane v záujme lepších vzťahov medzi oboma štátmi, ktoré nebyť tzv. preferenčného zákona, by sa dali považovať celkovo za vzájomne priateľské a prospešné. Na tom by sa malo stavať, ale z oboch strán. Nemôže im prospieť, keď maďarský prezident F. Mádl pri odovzdávaní prvého preukazu Maďara občanovi SR R. Takácsovi oznamuje, že sporný zákon je pre väčšinu Európu prijateľný.

Hovorca Európskej komisie J. Ch. Filori k celej veci minulú stredu pre TASR povedal: „Vždy sme to hovorili a hovoríme to aj teraz. Očakávame a želáme si, aby bol zákon uplatňovaný v úzkej koordinácii so susedmi Maďarska. Vítame dohodu Budapešti s Rumunskom, ale to nie je koniec. Očakávame a naozaj dúfame, že sa podarí dosiahnuť aj dohodu medzi Maďarskom a Slovenskom. Takáto dohoda je žiaduca.“ V ten istý deň však z budapeštianskeho stretnutia predstaviteľov maďarských menšín práve poslanec NR SR Á. Duka-Zólyomi vyhlasuje: „Európa si musí uvedomiť, že príslušníci maďarského národa žijú aj za hranicami Maďarska a ich osud Budapešti nie je ľahostajný.“ AFP však uviedla aj informáciu, že počet maďarskej menšiny je o vyše 100-tisíc vyšší ako vo výsledkoch vlaňajšieho sčítania.

Nič proti spolupatričnosti maďarského národa a jeho príslušníkov v zahraničí. Je obdivuhodná, do určitej miery až príkladná, ale tiež taká spontánna, že svojimi takpovediac hranami komplikuje vzťahy k nej. Vôbec nejde o protimaďarské nálady, ale len o vyžadovanie korektných vzťahov, či skôr prístupu z maďarskej strany. To nie je jasné nielen maďarským lídrom, ale ani P. Csákymu, ktorý v piatok formuloval to, čo by mohla obsahovať dohoda medzi SR a Maďarskom, čo sa týka uplatňovania inkriminovaného zákona. V podstate navrhol vrátiť jeho uplatňovanie na teritórium Maďarska, čomu treba zatlieskať, rovnako ako presvedčeniu, že maďarská strana zákon prehodnotí v druhom polroku. Veľaznačnou je jeho predstava, že v preambule takej dohody sa vyjadrí podpora Maďarska pre náš vstup do NATO.

To je už o tých iných dôvodoch, prečo nie je vylúčené, že sa bude rokovať. Je to tichý, ale už neskrývaný nátlak na oficiálne Slovensko. Šéf maďarskej diplomacie János Martonyi oficiálne odmietol názor premiéra M. Dzurindu, aby SR bolo vyňaté z pôsobnosti tohto zákona tak ako Rakúsko. Pri tejto príležitostí zdôraznil, že jeho uvedenie do praxe je celonárodnou záležitosťou a strategickým úspechom maďarského národa. Dokonca vyjadril radosť nad tým, že s uplatňovaním zákona sa začalo bez problémov. Takého hodnotenie zákona nepotrebuje komentár, pretože jednoznačne potvrdzuje to, čoho sa musí obávať nielen región, ale aj celá Európa. Žiaľ, je tragikomické, že Á. Duka-Zólyomi označil kritiku tohto zákona v SR a napätie z neho za vec nacionalistických síl.

Všetko nasvedčuje tomu, že Maďarsko čaká na iniciatívu zo SR. To by malo odpovedať len na bruselskú výzvu: prijať príslušné legislatívne kroky na zamedzenie uplatňovania tohto maďarského zákona pre porušenie princípu nediskriminácie (a iné neštandardné ustanovenia) a proklamovať vôľu rokovať s druhou stranou. Je typické, že maďarská strana si dikciou svojich vyhlásení, resp. stanovísk z minulého týždňa priam vynucuje oficiálny návrh Bratislavy na dvojstranné rokovanie o svojom preferenčnom zákone. A práve na tomto mieste si treba pripomenúť, že sa týka len niektorých štátov - Slovinska, Chorvátska, JZR, Rumunska, SR a Ukrajiny, v ktorých je maďarská menšina, a v súvislosti s nimi sa považuje, citujme, za celonárodnú záležitosť a „strategické víťazstvo maďarského národa“.

Odhliadnuc od nedocenenia tejto maďarskej iniciatívy pred rokom-dvoma slovenskou diplomaciou, tak dnes jej nie je čo závidieť, pretože sa dostala na ľad s tupými korčuľami. Nájde sa vôbec niekto, kto ju podrží v tejto principiálnej otázke alebo budeme musieť vypiť kalich horkosti a opäť si uvedomiť, že sme akosi menej zvrchovaný a suverénny štát v porovnaní s inými. Ešteže máme takého slovenského vicepremiéra, akým je Pál Csáky, ktorý tak jemne a diplomaticky upozornil verejnosť na ten najdôležitejší tromf maďarskej strany v tomto spore, ktorý podľa všetkého jestvuje len pre slovenskú stranu. Je ním podpora žiadosti o členstvo SR v Severoatlantickej aliancii.

Peter Kasalovský