Vinníci sa vyzujú, vina asi padne na nevinných?

Komentuje Tibor Bucha

Slávny fyzik Isaac Newton, keď mu na hlavu spadlo jablko zo stromu, prišiel na gravitačný zákon. Podľa toho, ako náš vládny kabinet opisuje pohyb 21 % akcií VSŽ vo vlastníctve Transpetrolu, nikto ani len neprivoňal k fyzike. A ignorujú nielen štandardné fyzikálne, ale aj triviálne ekonomické poučky. V štandardných podmienkach by sa totiž majiteľ, akcionár či manažér firmy snažil v každej situácii maximálne zhodnocovať majetok podniku.

Keďže Transpetrol sa len chystáme predať a nateraz je ešte stále plne v rukách štátu, spomínaná snaha vyplýva priamo zo zákona. Ministerský predseda, vicepremiér pre ekonomiku, ministri financií aj hospodárstva ešte stále nakladajú s majetkom štátu. Ich spoločnou snahou musí byť aj čo najefektívnejšie zhodnotenie 21-percentného balíka akcií. Od začiatku je každému zrejmé, že VSŽ nie sú žiadnou trafikou. Odborníci sa netaja tým, že na slovenskom kapitálovom trhu spomedzi domácej kapitálotvornej vrstvy stále nemáme veľa hráčov, ktorí si reálne môžu trúfnuť skúpiť pätinový podiel v oceliarňach. O to by mala byť úloha vlády jednoduchšia: pružne a včas komunikovať so štyrmi-piatimi subjektmi, ktoré (podľa výšky konta na účte) prichádzali do úvahy ako potenciálni kupcovia. Zvlášť, keď aj sedliacky rozum očakáva, že pätinový balík by najlepšie „sadol“ tam, odkiaľ prišiel - teda do VSŽ.

Čoho sme svedkami? M. Dzurinda, I. Mikloš i B. Schmögnerová vychutnávali cez vianočné sviatky výsledky makroekonomickej stability a snažili sa každého občana na vlastnom príklade presvedčiť, že zima je na lyžovanie. Konal však Ľ. Harach. Konal tak, ako konal: odklepol akciu VSŽ po 160 Sk, keď sa dala predať za 220 Sk. Odskáče si to azda aj šéf Transpetrolu Š. Czucz, lebo ako člen dozornej rady vo VSŽ mal svojho rezortného ministra Ľ. Haracha upozorniť, že Košičania ponúkajú dve stovky za akciu. No najväčším vinníkom budú asi pracovníci ministrovho sekretariátu, lebo príslušnú poštu dali šéfovi na stôl až po tom, čo rozhodol ...