Materiál pre materiál?

Hore majú všetci čas, a tí dole tŕpnu

V prepočte 988 mil. Sk na štátnu propagáciu Maďarska, oproti 36 mil. SR, to je dôkaz o tom, kto aký význam prisudzuje cestovnému ruchu v týchto dvoch susedných štátoch. Či sa môže niečo zmeniť na vnímaní tohto inde výnosného odvetvia, to by mohla naznačiť dnešná porada ekonomických ministrov slovenskej vlády. Na programe má totiž zo štvrtkového rokovania vlády stiahnutú „Koncepciu marketingu a štátnej propagácie cestovného ruchu SR“. Súčasný stav je alarmujúci. Inak povedané, kompetentné orgány doteraz neboli schopné pristúpiť k úlohám komplexne a vo vzájomnej zhode. Hýbeme sa pomaly, vždy po malých častiach a v relatívne dlhých časových intervaloch. Veď len dnes prerokovávanú koncepciu predkladá minister hospodárstva SR Ľ. Harach na základe vládneho uznesenia z 28. 2. 2001. Na dôkladnú analýzu a z nej vychádzajúcu koncepciu bolo teda času dosť.

Návrh napriek tomu podnikateľom nedáva žiadne záruky. Pritom vláda neraz sľubovala podporu na zvýšenie aktívneho cestovného ruchu. Posledné nejasné prísľuby o budovaní imidžu SR nesledujú konkrétne opatrenia na vytvorenie lepšieho spoločenského ovzdušia, ako aj na zmenu postojov voči prichádzajúcim turistom (už od ich príchodu na hranicu), sú pre podnikateľov bezcenné. Potrebujú štandardné pravidlá, štátnu pomoc a istotu, že sa zamedzí klientelizmu. Spokojná nemôže byť ani samospráva, ktorá preberá zodpovednosť za vytváranie podmienok rozvoja cestovného uchu priamo v regiónoch. ZMOS, ktorý dosiaľ darmo čakal na veľký zákon o cestovnom ruchu, začína plniť svoje úlohy bez legislatívnej úpravy, čím nesie plnú zodpovednosť za spôsob ich riešenia. Finančné krytie činnosti samosprávy je v tomto smere veľkou neznámou.

Dnes je už najvyšší čas, kedy by sa mohla národná turistická agentúra transformovať na modernú agentúru zameranú na podporu tohto vývozu, veď naďalej zohráva úlohu hlavného koordinátora akcií národného významu a dostatočný priestor jej zostáva aj v otázke vyrovnávania regionálnych rozdielov, v oblasti motivácie a lepšieho využitia existujúceho potenciálu. Azda už dozrela situácia na vytvorenie Národného úradu pre cestovný ruch či samostatného rezortu. Treba však dospieť k záveru, že cestou k vyššiemu zhodnoteniu nášho potenciálu v cestovnom ruchu nie je predkladanie takých materiálov, ktoré k ničomu nezaväzujú, a sú bez konkrétnych čísel vstupov a očakávaných efektov.

Rudolfa Vallová