Vedome proti investorom

Deficit zahraničného obchodu SR za jedenásť mesiacov 2001 osciloval na okolo 80 mld. Sk. Vzhľadom na vysokú energetickú náročnosť ekonomiky (a teda zvýšený dovoz najmä uhlia, ropy a zemného plynu) sa odborníci zhodujú, že vlaňajší rok vo výmene tovaru skončíme so záporným saldom prevyšujúcim 100 mld. Sk. Vláda M. Dzurindu si tak pripíše na svoje konto aj historicky najvyšší deficit zahraničného obchodu. Predstavuje asi 10 % HDP vytvoreného na Slovensku, a to už experti MMF i Svetovej banky vysielajú varovné signály. V tomto kontexte sme sa pozhovárali aj o problémoch v prílive zahraničných investícií do slovenskej ekonomiky s bývalým štátnym tajomníkom MH SR, v súčasnosti poslancom NR SR (HZDS-ĽS) Jozefom Brhelom. Nenechal sa ponúkať, prešiel priamo k podstate problému.

- Po prekročení spomínanej hranice 100 mld. Sk sa v rôznych krajinách zrútil finančný systém a ťažko to postihlo menu. Aj v našom prípade je

obrovský tlak

na slovenskú korunu. K deficitu zahraničného obchodu treba prirátať deficit štátneho rozpočtu a odložené dlhy na nevyhnutné reformy, ktoré ale ešte vláda nestihla (a už zrejme ani nestihne) urobiť v zdravotníctve, sociálnej sfére a školstve a vôbec štátnej správe ako celku, lebo nevieme, koľko bude stáť financovanie vyšších územných celkov. Samostatnú skupinu tvoria dlhy, ktoré existujú (nemocnice dodávateľom), ale štát si nepožičiava, aby ich splatil, teda nevykazuje ani dlh. Raz ho ale bude treba splatiť. A v týchto súvislostiach je deficit zahraničného obchodu ešte rizikovejším faktorom.

Na druhej strane vláda argumentuje priaznivým vývojom platobnej bilancie a dáva do pozornosti blahodarný vplyv zahraničných investícií do slovenskej ekonomiky.

- Áno, platobná bilancia to necíti až tak výrazne, lebo kapitálový účet zaznamenáva prírastky cez predaj majetku. Žiaľ, priamych investícií prišlo len veľmi málo. Predaj bánk či naposledy Transpetrolu sa zaslúžil o to, že vo finančnej pozícii štátu to nie je až také viditeľné. A v tom spočíva obrovská kamufláž, povrchné narábanie s číslami.

Prečo?

- Predaj majetku raz prestane a ekonomika Slovenska sa v danom stave nedá donekonečna ťahať. Darmo nalejete do trabanta benzín s najvyšším oktánovým číslom, rýchlejšie nepôjde. Treba namontovať výkonnejší motor. Zdá sa mi, že vláda sa obmedzila iba na drobné úpravy a v rámci nich skúša rôzne druhy paliva, no nepustila sa do zásadných štrukturálnych reforiem. V tom úplne zlyhala. Nenaštartovala domáce ani zahraničné investície,

nové fabriky

zrátate na jednej ruke, nevytvára sa nový odbytový priestor, strácame trhy. V prevažnej väčšine prípadov nejde o priame investície v tom zmysle, že by došlo k navýšeniu základného imania a posilneniu finančnej kondície slovenskej firmy. Dominujú platby za predaj majetku štátu. Proklamovať makroekonomickú stabilitu za cenu predaja majetku štátu a pri 19-percentnej nezamestnanosti, to je absurdné. Priblížiť sa k 10-percentnej nezamestnanosti vyžaduje priame investície v objeme desiatok miliárd korún.

Čo to obsahuje?

- Obchodným deficitom sa vláda dostala pod obrovský tlak. Podarilo sa jej v povedomí verejnosti vyvolať nevyhnutnosť predať to najlukratívnejšie, čo ešte má a o čo sa tu hrá od začiatku, teda SPP. Už nás kritizuje Medzinárodný menový fond, Svetová banka, EÚ spochybňuje našu schopnosť plniť kritériá v oblasti vyváženého pomeru medzi dovozom a vývozom, začína sa hovoriť o hodnote koruny a takto sa ľahko

vytvorí atmosféra,

že jediným východiskom je privatizovať plynárenstvo, že je potrebné ho predať. Dokonca aj za predpokladu nižšej predajnej ceny oproti tej, ktorú by sme dostali, keby hospodárstvo krajiny bolo v lepšej kondícii.

Faktom je, že ide o predaj najlukratívnejších akcií, aké SR vo svojom portfóliu vôbec ešte má. O navýšenie základného imania nepôjde ani v prípade Transpetrolu. Tu dokonca predaj jeho 49 % akcií ruskému Yukosu sprevádza nepríjemný škandál. V januári by sme mali podpísať zmluvu s Yukosom a M.Chodorovskij chce kúpiť „čistý“ Transpetrol, teda aj bez akcií VSŽ. Vláda sa rozhodla, že ich predá. Úrad pre finančný trh SR však musel pozastaviť celý obchod a do mesiaca má priniesť výsledky kontroly prípadu. Asi aj preto, lebo sa mali akcie VSŽ predať po 160 Sk, keď v tom istom čase cez RM-Systém to bolo možné až po 222 Sk.

- Skutočne ide o pomerne veľký balík akcií a nie je veľa hráčov na slovenskom trhu, ktorí sú na takýto obchod dostatočne finančne zdatní. Preto ministerstvu hospodárstva, ako zriaďovateľovi štátneho podniku Transpetrol nemalo robiť najmenšie ťažkosti zmapovať záujemcov, potenciálnych kupcov. Povinnosť čo najlepšie zhodnotiť

majetok štátu

vyplýva predsa zo zákona. A keďže ide o akcie VSŽ, považoval by som za prirodzené, keby štát oslovil v prvom rade samotné oceliarne, či už predstaviteľov VSŽ alebo U.S. Steel a im ponúkol akcie. Najmä ak deklarovali záujem a dávali viac ako 200 Sk za akciu. Argumentovať tým, že minister otvoril poštu s ponukou VSŽ až po sviatkoch 4. januára, to je naivné.

Prezident U.S. Steel Košice John Goodish netransparentný predaj 21 % akcií VSŽ, ktoré vlastnil Transpetrol, komentoval ako trpkú skúsenosť s (ne)fungovaním kapitálového trhu. „Vnímame to ako signál, že slovenský kapitálový trh na Slovensku môže byť zmanipulovaný. A to je podľa nás zlý signál pre zahraničných investorov,“ povedal J. Goodish po stretnutí s ministerkou financií B. Schmögnerovou.

- Výhrady prezidenta U.S. Steel sú plne legitímne a oprávnené. Podotýkam, že ide o predstaviteľa významnej americkej oceliarskej spoločnosti, na jej vstupe do košických oceliarní a vôbec do slovenskej ekonomiky si súčasná koalícia zvlášť zakladala. Zarážajúce je, že vláda nedodržala a vedome

porušila dohody,

ku ktorým sa zaviazala pri vstupe amerického investora do VSŽ Oceľ. Ak vláda nie je schopná dodržať a plniť podobné štátne záväzky vo vzťahu k strategickému partnerovi, nepochybne vyslala veľmi zlý signál pre ďalších potenciálnych investorov. Stáva sa netransparentnou, stráca dôveryhodnosť.

Faktom je aj to, že prvé rokovania ministerky M. Machovej s J. Goodishom stroskotali preto, lebo vláda nechcela ísť pod 730 Sk za akciu, no 21. decembra dal minister hospodárstva Ľ. Harach povel na predaj po 160 Sk.

- Ak porovnáme, že dividendy boli vyplácané vo výške 170 Sk za akciu, potom z toho vyplýva, že minister hospodárstva súhlasil s predajom akcií pod hodnotu ročnej dividendy! V Nemecku je zákon, podľa ktorého ani majiteľ firmy (štát nevynímajúc)

nesmie podnikať

kroky, ktoré by poškodzovali jeho vlastnú spoločnosť. Chcem povedať: pokiaľ ÚFT SR potvrdí, že obchod sa uskutočnil tak, ako sa popisuje v médiách a akcie mali byť predané pod cenu (VSŽ ponúkali viac ako 200 Sk za akciu), potom sa dehonestovalo meno vlády, spochybnila sa dôveryhodnosť štátu vo vzťahu k potenciálnym investorom a za to musí minister hospodárstva niesť politickú zodpovednosť.

Poslanec NR SR S. Kozlík v tejto súvislosti upozornil, aby sme nerobili obetného baránka len z Ľ. Haracha. Pripomenul, že reprivatizácia VSŽ je výsledkom celej vlády, vrátane M. Dzurindu, I. Mikloša a B. Schmögnerovej. A po rozhodnutí vlády predať Transpetrol Yukosu minister Ľ.Harach firmu jednoducho musel začať „čistiť.“

- Pozametať spred prahu Transpetrolu prekážajúce akcie VSŽ sa však dalo aj elegantnejšie - presunúť akcie na inú štátnu firmu, napríklad na Slovenskú záručnú a rozvojovú banku a pripraviť celý obchod tak, aby sa uskutočnil štandardne a na prospech štátu. Keby nezasiahol ÚFT SR,

štát mohol byť

poškodený dokonca dvakrát: priamo, po prvé, keď pod cenu chcel predať 21 % akcií VSŽ vo vlastníctve Transpetrolu, po druhé - následne by sa takýmto obchodom devalvovali aj zvyšné akcie v portfóliu FNM a štát by stratil reálnu šancu ich efektívne predať.

Tibor Bucha