Poštári ako terč

„Psy zvykli byť to najhoršie, čoho sme sa pri tejto práci obávali,“ uviedol washingtonský poštár Tony Jackson o minuloročnej panike okolo poštových zásielok s antraxom. Hoci nepriame, boli to v každom prípade doteraz najznámejšie teroristické útoky proti poštám a ich zamestnancom. Nie však prvé a, bohužiaľ, ani posledné.

„Etnický Albánec, zrejme lojálny voči srbským štátnym orgánom, bol dnes zastrelený v juhosrbskom Kosove. Mustafa Kurtaj, 36-ročný poštár, bol zabitý v dedine Glogovac, ktorá leží v kosovskom regióne, údajne albánskymi teroristami označovanými ako Oslobodenecká armáda Kosova,“ informovali tlačové agentúry 13. februára v roku 1998. V tom čase boj o nezávislosť Kosova vstupoval do novej, agresívnejšej fázy a tvrdé krídlo kosovských Albáncov považovalo lojalitu voči srbskému štátu za zradu. Poštári navyše nosili uniformu. V nasledujúcich rokoch sa stalo to, čo sa stalo. Výsledok je pozoruhodný: Poštári v srbských uniformách už po Kosove nechodia.

Súčasnosť nie je o nič ružovejšia. Príslušníci protestantskej polovojenskej skupiny Red Hand Defenders v sobotu v Belfaste zavraždili katolíckeho poštára. Dvaja muži v tmavom odeve a s kuklami na hlave postrelili nič netušiaceho 20-ročného mladíka. O dve hodiny podľahol zraneniam. Podľa zvrátenej logiky protestantských teroristov sú katolícki poštári, učitelia či zamestnanci škôl v Severnom Írsku legitímnym terčom. Ako vraždy učiteľov a poštárov môžu pomôcť ich skupine a komunite sa už vysvetliť nepokúsili. Podľa nich je jednoducho neprípustné, aby príslušník inej náboženskej komunity vykonával hoci aj všeobecne prospešnú službu v štátnej správe. Ak to robí, koleduje si o smrť. Perverzné.

Rastislav Boldocký