Priveľa hlavíc na jednu Zem

Využijeme šancu a znížime jadrové nebezpečenstvá?

Jadrových zbraní je veľa a Zem iba jedna. Určite by nebol problém pomocou existujúceho atómového arzenálu zničiť našu planétu alebo aspoň život na nej. Práve preto je rozumnejšie zničiť jadrové zbrane. Čisto preventívne.

Teraz je na obmedzenie jadrových arzenálov mimoriadne vhodný okamih. Po skončení studenej vojny sa atómová hrozba posunula do druhého plánu na globálnej agende nebezpečenstiev. Po tom, čo Spojené štáty uzbrojili sovietske impérium až ku kolapsu, prišiel čas, aby Moskva a Washington začali písať novú kapitolu v histórii atómového zbrojenia. Alebo lepšie povedané odzbrojovania. Určité úspechy sa už črtajú. USA napríklad od roku 1990 nevyrobili novú jadrovú zbraň. Obe krajiny navyše plánujú zredukovať počet strategických rozmiestnených jadrových hlavíc asi na 2000, čo by bola najvýraznejšia redukcia jadrového arzenálu v dejinách. Ide v každom prípade o ambiciózny plán. Očakávať úplné zbavenie sa jadrových hlavíc by v každom prípade bolo nereálne. Atómová bomba na jednej strane znamená viac moci a vplyvu pre toho, kto ju vlastní, a na druhej strane je potrebná protiváha proti ostatným jadrovým krajinám. Spomínaných 2000 jadrových hlavíc je pritom stále asi šesťnásobok čínskeho jadrového arzenálu. Inými slovami Moskva a Washington by si aj po naplnení cieľov udržali vedúce postavenie medzi jadrovými krajinami, no urobili by dôležitý krok k bezpečnejšiemu svetu.

Tu však treba povedať, že nie všetko ide ako po masle. Minulý týždeň prebehla médiami správa, že USA sa síce chystajú vyradiť dve tretiny jadrového arzenálu, nie však úplne. Väčšiu časť jadrových hlavíc si chcú ponechať v rezerve. Rusko na takéto správy, pochopiteľne, reagovalo negatívne. Okrem toho nedôveru vzbudzuje aj neochota amerického Senátu ratifikovať Zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok.

No, v globálnom boji o obmedzenie jadrových zbraní hlavnými prekážkami, zdá sa, dnes už predsa nie sú USA a Rusko, ale regionálne jadrové mocnosti. Nie všetky krajiny sa totiž rozhodli ísť cestou Brazílie, Argentíny, Ukrajiny, Kazachstanu, Bieloruska, Alžírska či Južnej Afriky, ktoré sa vzdali vlastných jadrových zbraní, respektíve jadrových programov. Stačí si prebehnúť novinové titulky a zistíme, že čerstvo deklarované atómové mocnosti - India a Pakistan, stoja na okraji vojenského konfliktu. To, že je ich jadrový arzenál podľa odborných odhadov stále malý (India - 45 až 95 hlavíc, Pakistan - 30 až 50 ) nemení nič na veci. Ďalej blízkovýchodný konflikt, určite nebude motivovať nedeklarovaný jadrový štát Izrael k redukcii počtu vlastných atómových zbraní (podľa odhadov okolo 100 hlavíc). No a nakoniec sú tu štáty ako Irán , Irak či KĽDR, ktoré by mohli pracovať na vlastných jadrových programoch. No vzhľadom na bdelé americké oko ich šance na zostrojenie vlastnej atómovej zbrane sú výrazne obmedzené.

Inými slovami, šanca na zníženie jadrových hrozieb sa ukazuje, no nebude až také jednoduché využiť ju.

Rastislav Boldocký.

Počet strategických jadrových hlavíc v roku 2001

Spojené štáty: 7295 rozmiestnených hlavíc

Rusko: 6094 rozmiestnených hlavíc

Francúzsko: menej ako 500 hlavíc

Čína: okolo 300 hlavíc

Veľká Británia: menej ako 200 hlavíc

Zdroj: Asociácia pre kontrolu zbraní Washington