Liter im dá vyše päťsto korún

Vyrábame menej, nelegálne dovážame a tak pijeme oveľa viac

Pred desiatimi rokmi sme na Slovensku skonzumovali 10,4 litra čistého liehu na osobu (od batoliat až po dôchodcov) za rok. V minulom roku spotreba klesla na 7,9 litra čistého liehu. Pijeme menej? Vôbec nie. Odborníci tvrdia, že spotreba liehu dosahuje v súčasnosti na osobu a rok rekordných 18 až 20 litrov. Dôvodom enormného rozdielu sú nielen domácky pálené liehoviny, ale najmä pašerácky dovoz zo zahraničia. Najväčší rozkvet mafiánstva v USA zaznamenali v časoch zákazu výroby, dovozu a predaja alkoholu. U nás spôsobuje najväčší rast liehovarníckej mafie nie zákaz alkoholu, ale naopak príkaz prirátať k nákladom spotrebnú daň. Vezmime si konkrétny príklad. Výrobná cena jedného litra čistého liehu je približne dvadsať korún. Predajná cena je približne 350 - 400 korún Ak sa však liter čistého liehu premení na litre likérov, vodky či borovičky, bude rozdiel 20- až 50-násobný. Uznáte, to už je presvedčivý argument pre „zainteresovaných“ ziskuchtivých ľudí, ktorý sa venujú výrobe alebo pašovaniu liehu. Ak si kúpite liter vodky či borovičky v hodnote 180 - 200 korún, až sto korún je z toho spotrebná daň, približne 30 korún DPH, 20 korún si ponechá distribúcia a obchod,

pár korún

zostane aj výrobcovi. A predsa sa mu to oplatí. Predstavte si majiteľa tzv. čiernej pálenice, aké musí dosahovať zisky. Ak ste len trochu dôveryhodná osoba, v ktorejkoľvek, aj legálnej pálenici, kúpite liter 52-stupňovej ražňovice po 130 korún, samozrejme, bez pokladničného bloku a každý je na výsosť spokojný. Pritom počet nelegálnych páleníc je u nás mimoriadne veľký. Podľa odborníkov na jednu legálnu pálenicu pripadá 50 až 100 nelegálnych. Pritom je to stále iba „drobné“ podnikanie. Tu sa už nerátajú prepravky a fľaše, ale sudy a cisterny. Prepravcovia väčšinou deklarujú, že prevážajú rôzne iné komodity, ale cieľ býva väčšinou rovnaký - čierna výrobňa konzumných alkoholických nápojov a často aj zdanlivo seriózne firmy. Tie sú vybavené, ako sa patrí, majú nielen rôzne esencie, fľaše, na nerozoznanie presné etikety a falošné kolky. Najviac sa

na čierno dováža

lieh z Poľska, Česka a Ukrajiny, pričom pašovaniu citeľne neublížilo ani zavedenie vízového režimu. Štát je proti týmto nelegálnym kšeftom podivuhodne zhovievavý, aj keď ročne na to dopláca stratou 6 - 7 miliárd korún na spotrebnej dani. Polícia a vyšetrovatelia majú zrejme podstatne dôležitejšie starosti a colníci na to nestačia, veď aj tak kamióny stoja na hraniciach 10 - 20 hodín. Keby colníci kontrolovali každú cisternu či sud, čakanie kamiónov by sa rátalo nie na hodiny, ale na dni. Ani vybavenosť našich hraničných priechodov a počet colníkov nie sú úmerné takejto kontrole a svoje nepochybne urobia aj mastné úplatky. Napokon podobný problém, ale tentoraz s korupciou pri pašovaní cigariet, v súčasnosti riešia na colnici vo Vyšnom Nemeckom. Tento hraničný priechod je vďačným miestom nielen na pašovanie cigariet, ale aj liehu. Spomínané skutočnosti by podľa predsedu Združenia výrobcov liehu a liehovín Jána Királyho nemali nechať v nečinnosti zodpovedné štátne orgány. Účinný tlak

proti pašovaniu,

čiernej výrobe a distribúcii liehovín by sa mal stať súčasťou vládou ohlasovaného boja proti organizovanému zločinu, pretože rozhodujúce prostriedky z daňových únikov sa sústreďujú v rukách mafií. Prakticky už desať rokov všetko funguje po starom, mafie plesajú a štát prichádza ročne o miliardy. Ministerstvo financií síce pripravuje v tejto oblasti určité opatrenia, avšak situáciu to radikálne nezmení. Treba pripraviť ucelený zákon o výrobe liehu, treba upraviť aj normy strát pri jeho výrobe a vyčleniť vybraných pracovníkov, ktorí by sa venovali veľkým výrobcom liehu priamo v teréne atď. Zisk z nezdaneného liehu na jednom litri predstavuje 500 a viac korún, takže by sa oplatilo venovať tomuto problému. Napríklad na hraničných priechodoch je nevyhnutné vytvoriť podmienky a sprísniť preverovania vstupu tekutých látok, pretože mnohé sú deklarované

ako voňavky

či podobný tovar. Za prvých desať mesiacov minulého roka sa u nás oficiálne vyrobilo približne 54 miliónov litrov liehovín, rafinovaného a surového liehu. Neoficiálne sa ho na území Slovenska nachádzalo až 100 miliónov litrov. To je už množstvo, ktoré nepochybne zaručuje, že náklady prijaté na konkrétne opatrenia proti pašovaniu a výrobe čierneho liehu sa aj u nás veľmi rýchlo vrátia.

Jozef Kunik