Tvrdý úder pre ekonomiku

Z Jeruzalemu od našej redaktorky Slávky Blazsekovej

Straty na izraelskej ekonomike v dôsledku vyše roka a pol trvajúcej druhej palestínskej intifády dnes podľa cenztralnej banky predstavujú 13 miliard ILS (1 ILS = asi 11 SKK ), čo je približne 4% HDP. V tomto však nie je zahrnutý pokles priamych zahraničných investícií a domáceho spotrebiteľského dopytu. Doýka sa to priamo všetkých sektorov, ale najviac sektoru turizmu a služieb, výstavby a poľnohospodárstva. Ako povedal v rozhovore pre Hospodársky denník štátny tajomník pre ekonomickú oblasť izraelského MZV Yossi Gal, dosah je markantný už z toho dôvodu, že turizmus a služby s tým spojené (ubytovacie, reštauračné atď.) sa na izraelskom HDP podieľajú 81 %. Ďalších 17 % dodáva priemysel, najmä vyspelý high tech a IT sektor, a 2 % tvorí poľnohospodárstvo. Samotnou intifádou sa o najväčší prídel ziskov obrali aj samotní Palestínčania, ktorých ekonomika je postavená najmä na ziskoch z turizmu (Betlehem, Jericho...) a zo zdrojov poľnohospodárstva.

V Izraeli už naplno vládne jarné počasie, ale návštevnosť tento rok podľa odhadov nedosiahne ani minuloročný výsledok. Z každoročných 3 mil. turistov tvorili najväčšie percento občania USA a Nemecka. Minulý rok však krajinu navštívilo už len 1,5 mil. turistov, pričom zisky z turizmu a služieb klesli podľa Centrálnej banky Izraela o 7,3 miliárd ILS. Pokiaľ ide o stavebníctvo, pokles je 2,7 miliardy ILS a poľnohospodárstvou pokleslo o 500 mil. ILS. Strata je ale evidentná aj na vývoji DPH, keď zisky z DPH klesli o 44 percent.

Vzchopenie sa palestínskej ekonomiky by v konečnom dôsledku prospelo aj Izraelu. Šesťmiliónová krajina (80 % Židov, 15 % Arabov) sa síce s HDP na hlavu vo výške 17 500 USD radí medzi vyspelé krajiny (podobné má napr. Španielsko), avšak jej susedia v regióne lavírujú len medzi 800 - 1500 USD na hlavu (Palestínčania sú na dolnej hranici).

Čo je však dnes horšie, podľa štátneho tajomníka Y. Gala, možno v dôsledku americkej a svetovej recesie, ako aj udalostí z 11. septembra očakávať len 2-percentný rast HDP namiesto predpokladaných 4 %. Proti hrá aj fakt, že recesia sa dotkla najmä IT sektora, ktorého produkty sú najvýznamnejším izraelským vývozným artiklom. USA sú aj najdôležitejším obchodným partnerom. Podľa odhadov Y. Gala tvorí vzájomná obchodná výmena 6 mld. USD, ďalšou je EÚ, najmä Veľká Británia (3,5 mld. USD), Nemecko, Belgicko a Holandsko (podľa Gala sa však sľubne vyvíja aj záujem Izraela o krajiny SVE vrátane Slovenska).

Krajina nateraz stojí na pokraji vnútropolitickej krízy. Dokonca minister telekomunikácií Izraela Reuven Rivlin v našom neskoršom rozhovore poznamenal, že „úspech bude aj 0 % HDP“. Okrem toho „hrozí, že nebudeme schopní prijať rozpočet do 31. 3. 2002, čo by znamenalo predčasné voľby“, varuje Rivlin. Pravdou totiž je, že problémy vyvoláva krátenie rozpočtu, ako aj vykrytie minuloročného deficitu vo výške 5 mld. USD.