GÓL DO VLASTNEJ BRÁNKY

„Myšlienky trvalo udržateľného rozvoja predpokladajú spoluprácu všetkých zainteresovaných. Inak sa nenaplní jedno z hesiel prelomového svetového summitu v Riu de Janeiro, a tým je Spoločná zodpovednosť. Za kvalitu súčasného života, ako aj ďalších generácií na tejto planéte,“ zdôraznil minister životného prostredia SR László Miklós v úvode včerajšej konferencie s názvom PVC a životné prostredie. Jej organizátorom bolo práve ministerstvo, na čele ktorého stojí. Dôvod? Nový zákon o odpadoch (nadobudol účinnosť od 1. júla 2001 a predkladalo ho MŽP SR) obsahuje aj zákaz výroby a dovozu PVC na Slovensku od roku 2008. Vzhľadom na skutočnosť, že o zákaze PVC sa neuvažovalo ani vo vládou schválenej verzii návrhu zákona, ba ani v súbore pripomienok, ktoré sa s kompetentnými poslancami do poslednej chvíle prerokúvali, vyvolal búrlivé protesty. Zákaz výroby PVC sa totiž nedotkne len jediného slovenského výrobcu PVC - spoločnosti Novácke chemické závody, ale prinesie celý rad negatívnych dosahov na celé hospodárstvo SR. Odzrkadlia sa v poklese výkonnosti viacerých odvetví slovenského priemyslu, najmä chemického, v poklese exportu, nižšom raste HDP a pod. Veď na Slovensku je asi 150 spracovateľov plastov a výrobkov z nich. Pritom na Slovensku sa vyrobí len 0,2 % svetovej produkcie PVC a spracuje 0,1 % svetového objemu PVC. Zákaz výroby PVC predstavuje aj vážne memento pre vládou podporovaný rozvoj priemyselných parkov v SR, lebo firmy pôsobiace v automobilizme či vo výrobe a v konfekcii káblov by sa zrejme museli „presťahovať“ do okolitých krajín alebo na SR ani neprídu. V konečnom dôsledku by teda zákaz PVC priniesol rast nezamestnanosti. Na druhej strane zástancovia zákazu, teda najmä mimovládne organizácie, poukazujú na negatívne možné dôsledky PVC na zdravie človeka. Ich „tromfy“ niekoľkých konkrétnych prípadov ťažkých ochorení pracovníkov pri výrobe však súvisia s minulosťou. Nemožno zabúdať, že odvtedy sa ekologizoval celý výrobný proces v Nováckych chemických závodoch a nemalými investíciami sa zamedzilo škodlivým vplyvom výroby na zdravie pracovníkov. Kým však časť odborníkov na strane NGO aj včera poukazovala na prekročenie limitov dioxínov stanovených v EÚ napríklad v košickej spaľovni (vznikajú pri spaľovaní plastov) alebo na nevyhnutnosť náhrady PVC inými materiálmi, odborníci z druhého tábora zdôraznili, že adekvátne náhrady vo väčšine prípadov neexistujú. Keby tomu tak bolo, svetová spotreba PVC by sa nezvyšovala. Napríklad dosiaľ neexistujú primerané náhrady obalov (blistrov) na lieky, a najmä obalov na krvné deriváty. Ťažko by ich používali takmer v celom svete, keby zo zdravotného aspektu predstavovali čo len najmenšiu hrozbu. Podobne aj potrubia z PVC majú také vlastnosti, že v porovnaní s inými materiálmi zabezpečia najlepšiu tesnosť, a tým chránia pred kontamináciou spodných vôd. Aj keď viaceré argumenty predstaviteľov NGO nemožno brať na ľahkú váhu, predsa len zákaz výroby a dovozu PVC v SR ako v prvej krajine sveta vyznieva príliš radikálne. Vo svete pritom produkcia PVC z roka na rok stúpa. Z vystúpenia zástupcu Európskej komisie - Maika Schmahla - napríklad vyplynulo, že na tému obmedzenia výroby PVC sa v EÚ ešte len diskutuje. Aj ochranármi toľko predostierané stanovisko Európskeho parlamentu bolo síce k PVC „veľmi prísne“, ale neobsahovalo úplný zákaz. V súčasnosti EK analyzuje stav, iniciuje ďalšie štúdie a veľa si sľubuje od dobrovoľných záväzkov priemyslu na zníženie výroby PVC. M. Schmahl poukázal na skutočnosť, že zákaz výroby a dovozu PVC môže v súvislosti s integračnými ambíciami SR priniesť problémy okolo otvorenia sa trhu. Čo je však dôležité - ak zákon o odpadoch zostane v platnosti v terajšej podobe, znemožní sa aj recyklácia odpadov na báze PVC, ktoré boli na Slovensku vyrobené alebo dovezené pred dátumom, keď litera zákona nadobudne účinnosť. V tom prípade by aj myšlienka podpory materiálového alebo energetického využitia odpadu z PVC z Recyklačného fondu zostala vo vzduchoprázdne. Ťažko by niekto začal investovať do sféry, ktorá sa začína utlmovať. Aj keď cieľom konferencie nebolo ani zmieriť antagonistické názory z oboch táborov, ani navrhnúť definitívne riešenie, predsa len vecná rovina, v akej odzneli vystúpenia i príspevky odborníkov, priniesla viac svetla do celej problematiky. Veď už dnes viacerí predstavitelia MŽP SR, ako aj niektorí poslanci pripúšťajú, že zákon sa bude musieť novelizovať. Či sa zákaz úplne zruší alebo len čiastočne obmedzí, ukáže budúcnosť.

Zdena Rabayová