Ekonomika a Lesy SR

Keď v roku 1999 vznikol celoslovenský podnik štátnych lesov Lesy SR, bola to najvýznamnejšia zmena v organizácii štátnych lesov za posledné desaťročia. Tento stĺp nášho lesníctva sa od tých čias stretáva s rôznymi náhľadmi na svoju opodstatnenosť. Keďže lesníci nie sú častým hosťom v masmédiách, využili sme návštevu generálneho riaditeľa Lesov SR, š.p., Ing. Blažeja Možuchu v redakcii Hd na nasledujúci rozhovor.

Veľké podniky vzbudzujú často pocit akejsi trhovej nadradenosti, a preto ich verejnosť neraz prijíma s nedôverou. Aj keď vaša odpoveď sa dá predvídať, povedzte, prosím, nebol vznik štátneho podniku s celoslovenskou pôsobnosťou krokom k nezdravej monopolizácii lesníctva? - Úplne rozumiem vašej pochybnosti, no rozhodne nie. O monopoloch má význam rozprávať všade tam, kde strategickým zmyslom hospodárenia je tvorba zisku, čo je legitímny cieľ takmer všetkých hospodárskych subjektov. Ani v lesníctve nie je takáto priorita nemožná, je však v úplnom rozpore s podstatou lesníctva, a preto z pohľadu ktoréhokoľvek lesného hospodára úplne vylúčená. Hlavným poslaním lesov v kultúrnej krajine, a to je jedno či lesov štátnych alebo neštátnych, nesmie byť zisk, ale tvorba a údržba základných životných rámcov - pôdy, vzduchu, vody. Ak sa na úlohu lesov pozeráme takouto verejnoprospešnou prizmou, potom spoločné riadenie štátnych lesov určite nemôže byť chybou. Napokon, boli sme v Európe poslednou krajinou, ktorá lesy vo svojom vlastníctve vložila pod správu jedného podniku s celoštátnou pôsobnosťou.

No dobre, v konečnom dôsledku je však rozhodujúca efektívnosť. Myslíte si, že táto organizačná zmena prispela k vyššej hospodárnosti?

- Nepochybne. Ak otázky lesníctva preberáme akokoľvek, napokon vždy skončíme pri peniazoch. Peniaze sú o to dôležitejšie, že v celkových rentových pomeroch Slovenska je lesníctvo „stratovým“ podujatím. Potreby správne obhospodarovaných lesov sú totiž v celku vždy väčšie, ako tržby za odpredaj vyprodukovanej drevnej hmoty. To nás núti k maximálne možnej efektívnosti, pričom práve jej zvyšovanie bolo rozhodujúcim kritériom na zlúčenie bývalých štátnych podnikov. Očakávanie, že týmto krokom je možné znížiť náklady správnej réžie, sa jednoznačne napĺňajú. avšak o monopole by som v súvislosti s vytvorením štátneho podniku ani tak nehovoril, veď lesnej pôdy vo vlastníctve štátu, ktorú spravujeme, je len 35 % z celkovej výmery slovenských lesov.

Váš podnik však spravuje podstatne viac lesov, až 52 % lesnej pôdy republiky...

- Áno, ten rozdiel predstavujú najmä neštátne lesy, ktoré neboli z rôznych dôvodov odovzdané, a ktoré naďalej musíme riadne spravovať. Malý podiel, približne 2 %, predstavujú lesy prenajaté. Z ekonomického hľadiska je pre podnik správa neodovzdaných neštátnych lesov záťažou navyše, pretože ide väčšinou o výrazne stratové lesy, no pochopiteľne aj tie musia byť a aj sú riadne obhospodarované. Faktom však je, že táto okolnosť výrazne prispieva k rozťahovaniu nožníc medzi potrebnými firemnými vstupmi a možnými zdrojmi. Veľmi by som privítal, ak by tento rozdiel aspoň v prípade neštátnych lesov, ktoré spravujeme, bol plne zo strany štátu refundovaný. Skutočnosť je však taká, že väčšinu týchto nákladov znášame v rámci vlastnej tvorby zdrojov. Obdobná situácia je pri malých vodných tokoch, ktorých máme v správe takmer

19 500 kilometrov. Tieto toky vyžadujú každoročne nemalé prevádzkové náklady, zvyšované aj mnohými havarijnými udalosťami, pričom tieto toky vôbec nesúvisia s našou činnosťou, pravdaže, okrem toho, že ich platíme! Príspevok štátu by tu teda bol viac ako spravodlivý.

Azda by ste tých zdrojov mohli mať predsa len viac, ak by ste dokázali zabrániť nelegálnym únikom. Mierim na nedávno zverejnené informácie ohľadom zatajených vývozov kvalitnej drevnej hmoty deklarovanej ako lacná vláknina...

- Viem, o čom hovoríte. Mohol by som vás požiadať o predloženie dôkazov a iste ich nemáte. Alebo by som mohol dôvodiť vykonávanými externými aj internými kontrolami s negatívnym výsledkom. Namiesto toho sa však v duchu pýtam klasika: V čí prospech by takéto konanie bolo? Odpoveď je jasná, v prospech našej firmy určite nie, lebo by jednoducho išlo o rozkrádanie nášho majetku. Nuž potom by to muselo byť v prospech jedinca, či skupiny, ktorá nakladá hmotu v expedičných skladoch, ktorá zároveň uzatvára kontrakty v závodoch či na generálnom riaditeľstve, a ktorá navyše vybavuje vývozné licencie na ministerstve hospodárstva. Ani pri najväčšej domýšľavosti si reálnu existenciu takejto skupiny predstaviť naozaj neviem. Jednoducho niečo také je v podmienkach nášho podniku vylúčené. Viem si to predstaviť pri takpovediac komornejších formách riadenia, ale to by som sa vydal mimo náš podnik Ak by sa o to predsa len u nás niekto pokúšal, personálne a trestnoprávne dôsledky by boli jednoznačné.

Nemôžete poprieť, že aj váš podnik značné množstvo drevnej hmoty exportuje. Je to naozaj správne?

- Z celkového objemu našich dodávok vyvážame približne 26 % dreva. Z tohto množstva prevažnú časť predstavujú dodávky hmoty, ktorú domáce drevárske podniky nevedia spracovať. Treba si uvedomiť, že lesníci si sortimenty dreva z lesa pri ťažbe nevyberajú, ale musia dodať na trh to, čo je pri jednotlivých hospodárskych zásahoch nutné z lesa vybrať. A tam je vždy viac nekvalitných sortimentov ako najviac žiadanej guľatiny. Pokiaľ by nám domáci spracovatelia všetku vyrobenú drevnú hmotu odobrali a včas zaplatili, nevyvezieme ani kubík! Skutočnosť je však opačná. Domáci odberatelia požadujú predovšetkým kvalitnú hmotu a svoje finančné záväzky včas neuhrádzajú. Veď len v súčasnosti má napríklad náš podnik pohľadávky po lehote splatnosti voči domácim odberateľom dreva v rozsahu takmer 600 miliónov korún. Tento stav je v podstate permanentný a veľmi obmedzuje naše finančné operácie, ktoré vzhľadom na sezónnosť lesnej výroby majú svoje neúprosné termíny. Ak nám treba napríklad k jarnému zalesňovaniu vyrobiť sadenice za niekoľko desiatok miliónov korún, potom zdroje viazané v drevárskych podnikoch v podstate ohrozujú až znemožňujú naše zákonné povinnosti pri správe lesa. To si, pochopiteľne, nemôžeme dovoliť, a preto hľadáme náhradné riešenia. Tak sa prosím pozerajte aj na náš export, ktorý naozaj nie je cieľom, ale skutočne len prostriedkom na to, aby sme svoje povinnosti mohli riadne plniť. Okrem toho veľmi dobre poznám argumentáciu drevárskej loby, ktorá by dôsledky svojej technologickej zastaranosti a kapacitnej predimenzovanosti veľmi rada riešila na náš úkor. Povedať, dajte nám takú a takú drevnú hmotu, ktorú vám vtedy a vtedy zaplatíme, to naozaj nie je z nášho pohľadu prípustné riešenie. Treba si uvedomiť, že prakticky už desaťročie drevárov úverujeme, neraz aj bezplatne. Ak za toto máme byť ešte aj terčom ich útokov, tak potom je čas povedať: Dosť ! Budeme veľmi radi, ak naše drevo spracujú výlučne slovenské fabriky, len to musí byť drevo zaplatené a nie darované.

O podlžnostiach drevárov voči vám hovoríte vy, lesníci už roky, no čo sa zmenilo? Viete vôbec navrhnúť efektívne riešenie tejto situácie?

- Ak poznáme príčinu, vieme aj riešenie. Príčinu sme už pomenovali, drevári majú prebytočne veľké a pritom zastaralé spracovateľské kapacity. Najradšej by od nás odoberali ihličnatú piliarsku guľatinu a túto po porezaní na gátri predali ako jednoduché rezivo. Skúste sa postaviť na hociktorý hraničný priechod do Maďarska, koľko kamiónov s rezivom tam denne uvidíte. To má byť to domáce spracovanie dreva? Samozrejme, nehovorím o všetkých, ale podstatu problému to myslím vystihuje. Preto riešenie vidím v zabezpečení moderných kapacít, ktoré dokážu všetko vyrobené drevo efektívne spracovať. Kľúčovým riešením by bola výstavba drevárskeho veľkokombinátu , ktorý by dokázal spracovať ročne do jedného milióna metrov kubických vlákniny s výstupom kvalitnej celulózy a aglomerovaných materiálov. Investície, ktoré takýto zámer vyžaduje, sa blížia k 30 miliardám korún, no ich návratnosť by bola vzhľadom na trvalé surovinové zdroje prijateľná. Vhodná by bola združená investícia, azda aj so štátnou účasťou. Bol by to krok, ktorý by mal mať v základnej vládnej hospodárskej stratégii Slovenska svoje jasné miesto. Hovoríte o takýchto strategických investíciách na dlhé roky, pritom vo verejnosti možno začuť hlasy, či vôbec štátne lesy potrebujeme. Záujemcov o ich privatizáciu je údajne dosť a budú vraj hospodáriť lepšie ako vy?!

- Zlepšovať hospodárenie je pochopiteľne možné vždy a všade. Ak by však niekto chcel dokazovať svoju efektívnosť v lesoch prostredníctvom hospodárskych výsledkov, bolo by to veľmi krátkozraké. Viete, nech vyrúbete v kvalitnom lese tisíc kubíkov, po odpočítaní nákladov na ťažbu vám zostane približne milión korún zisku. Je to jednoduché a naozaj to tak funguje! No pozor, lesnícka robota však v skutočnosti začína až potom, keď treba do toho istého lesa ten milión začať aj s úrokmi vracať. Preto sa k možnej privatizácii štátnych lesov vyjadrím zásadným spôsobom. Neštátne lesy sme pôvodným vlastníkom už z veľkej časti vrátili a zvyšok po ich vydokladovaní vrátime v poriadku tiež. Kmeňové štátne lesy však patria štátu a vzhľadom na verejnoprospešný charakter lesov nie je žiadny dôvod koketovať s myšlienkou ich privatizácie. Pri všetkej úcte k súkromnému sektoru nemožno jednoducho predpokladať, že tento by do spravovania lesov nevkladal ziskový motív, napokon, pre čo iné by sa o lesy mal uchádzať? My sme organizácia zriadená na správu štátnych lesov a prepáčte, naozaj to aj vieme robiť. Hospodárime na báze maximálnej efektívnosti, no zisk pre nás naozaj nie je cieľom. Možno by však už bol čas zhodnotiť po desiatich rokoch súkromné lesy z pohľadu ich prínosu pre kvalitu hospodárenia v lesoch. Nič netvrdím, len rozhodne sa tohto porovnania neobávam. Ešte k tej privatizácii. Lesy naozaj privatizovať netreba, no niečo iné sú obslužné činnosti. Tu je privatizácia žiaduca a z veľkej časti už prebehla. Do našich lesov sa s našou výdatnou pomocou vrátili súkromní kočiši, pracujú tu súkromné ťažbové skupiny, súkromné traktory a autá pri odvoze dreva a musím povedať, že sme s ich prácou väčšinou spokojní. Radi by sme rozšírili privatizáciu pomocných činností o oblasť opravárenstva. Takže privatizácii sa naozaj nebránime a úprimne ju v tomto smere podporujeme. Len prosím, nesúhlasíme s názorom, že štát je vždy a vo všetkom a priori zlým správcom. Sme žijúcim dôkazom, že to tak nie je.

Doteraz sme sa rozprávali viac-menej o lesníctve z pohľadu vášho podniku. Skúste sa, prosím, odosobniť a pomenujte to, čo vás lesníkov spája.

- Rád, no neodpoviem len na to, čo spája lesníkov, ale všetkých občanov našej lesnatej krásnej vlasti. Sú to samozrejme lesy, ktoré predstavujú nepredstaviteľne zložitý systém, pričom si neraz neuvedomujeme, čo všetko od tohto systému potrebujeme, a čo všetko aj dostávame. Nie je to však nevyčerpateľné bohatstvo. Bol by som preto osobne rád, keby sme ako spoločnosť všetci pociťovali k lesom viac úcty, ktorá by bola najlepším východiskom pre ich ochranu a zveľaďovanie. Myslím, že nastala doba, aby lesníctvo ako celospoločensky významné odvetvie prekročilo hranice akéhosi perpetuum mobile, ktorý všetko dáva, a nič nepotrebuje. Nie je to pravda. Lesy potrebujú našu všestrannú podporu. Ak chceme žiť zdraví v zdravej krajine, musíme vyčleniť na podporu verejnoprospešných funkcií lesa oveľa viac prostriedkov ako doteraz. Zdravotný stav lesov totiž naozaj nie je dobrý. Pred pár dňami sme si navzájom želali do nového roka predovšetkým veľa zdravia a ja sa k tomuto želaniu pre všetkých obyvateľov Slovenska úprimne pridávam. Zároveň si však želám, aby sme už v tomto roku urobili viac pre zdravie našich lesov, lebo zdravie lesa a zdravie občanov tejto spoločnosti, to sú spojené nádoby a na tejto skutočnosti nik a nič nemôže zmeniť.

Peter Kasalovský