Boj o termoregulačné ventily

Zabrzdíme racionálne využívanie tepla v domácnostiach?

Vládny návrh novelizácie zákona o energetike, ktorým by mala zaniknúť povinnosť domácností s centrálnym vykurovaním namontovať na radiátory termoregulačné ventily, vyvoláva stále veľa diskusií. Aj na pôde výborov NR SR. Pripomeňme, že povinnosť namontovať ventily aj do bytov bola daná vyhláškou číslo 206 z roku 1991. Žiaľ, ukladať povinnosť môže len zákon, a tak pekná myšlienka zostávala dlho na papieri. Cenová deformácia spôsobila, že občania nemali záujem o ventily. Napokon, aj pod vplyvom rušenia dotácií na teplo, sa v roku 1998 táto povinnosť dostala do zákona o energetike. A tak konečne začalo ventilov v bytoch pribúdať a dnes už sú osadené približne v 80 % bytoch. Výsledkom, aj vplyvom technických zlepšení vykurovacích sústav, modernizácie, pravidelných kontrol inšpekcie, sú v porovnaní s rokom 1992 úspory energie až viac ako 25 %. Termoregulačné ventily majú totiž viacero efektov. Jednak zabraňujú tzv. komínovému efektu, ktorý spôsobuje

prekúrenosť bytov

na vrchných poschodiach a nedokúrenosť bytov na prízemí. Ventily predstavujú aj istý komfort, lebo napríklad pri nastavení teploty v byte na 21 stupňov Celzia ju dokážu samy regulovať. Čo je však dôležité, efekt optimálneho hydraulického regulovania celej sústavy sa stráca, ak nie sú uvedené ventily osadené vo všetkých bytoch. Samozrejme, regulovanie sústavy si vyžaduje aj iné opatrenia. No osadenie ventilov niečo stojí. Preto sa viacerí majitelia bytov zavádzaniu bránili. Predovšetkým sociálne slabšie rodiny a dôchodcovia. A to aj napriek faktu, že väčšina dodávateľov ventilov, ktorí pôsobia na Slovensku, pristúpila a pristupuje na úverovanie. Čiže domácností splácajú okolo 10 - 20 Sk mesačne. Keďže na ministerstvo hospodárstva, nielen z tohto dôvodu, prichádzalo veľa sťažností a petícií občanov a vlastníkov bytov, iniciovalo toľko diskutovanú novelu. Svoje rozhodnutie odôvodňuje aj tým, že v súčasnosti platný

zákon je v kolízii

s viacerými ďalšími zákonmi, najmä pokiaľ ide o nedotknuteľnosť obydlia (zákonom nie je uložená povinnosť vlastníkovi bytu umožniť vstup s cieľom inštalácie ventilov), právne nie je doriešený spôsob úhrady nákladov na vybavenie ventilmi a podobne. Hoci predstavitelia ministerstva hospodárstva tiež uznávajú, že termostatizácia nesporne predstavuje prínosy pre odberateľov (najmä v prípade zabezpečenia riadnej starostlivosti o hydraulické regulovanie systému), ktoré spočívajú v relatívne krátkodobej návratnosti investície, úspore energie a znížení nákladov na dodávku tepla u obyvateľov, predsa len predložená novela zrejme úspory tepla v bytoch zabrzdí. Kým nie sú

ceny tepla, plynu

zreálnené, občania ťažko budú mať záujem dobrovoľne financovať ich osadenie zo svojho vrecka. Na túto skutočnosť poukazujú aj zástupcovia Slovenského zväzu bytových družstiev (SZBD). Podľa nich novela prinesie rast spotreby tepla na domácnosť a nebude možné využívať hydraulický systém vykurovania. Ak si aj väčšina domácností v dome ventily osadí, ak sa jeden-dvaja postavia proti, ťažko sa dosiahne očakávaný cieľ. A tým je úspora energie, čiže menšie výdavky za teplo. V domoch, kde zaviedli termoregulačné ventily a vyregulovali sústavu, hovoria výsledky samy za seba. Z listov proti novele, ktoré prišli na ministerstvo hospodárstva, vyplýva, že vo Veľkom Krtíši, kde dodávateľ tepla direktívne zabezpečil termostatizáciu v roku 1997, dosiahli výraznú racionalizáciu spotreby tepla. Pritom ani v jednom dome sa zatiaľ nikto nesťažoval na nedostatočné kúrenie. Veď súčasný

zákon nebráni

vykurovať miestnosti na vyššiu teplotu ako 20 stupňov Celzia. Stanovuje však štandard. Pritom zástupca Spoločenstva vlastníkov bytov z Veľkého Krtíša v uvedenom liste zdôrazňuje: „... v zákone stanovená teplota 20 stupňov Celzia je teplotou guľového teplomeru, prístroja, ktorý okrem teploty vzduchu meria aj vplyv chladných stien. Táto teplota zodpovedá teplote 21 - 22 stupňov Celzia. V súvislosti s obavami, že ventily ťprinesúŤ chladno do bytov tiež dodáva, že maximálna teplota nie je obmedzená termostatickým ventilom (ten umožňuje pri otvorení dosiahnuť až do 28 stupňov Celzia). Na základe overených skúseností dodáva, že ventily umožňujú užívateľovi bytu šetriť teplo v tom čase a v tých miestnostiach, kedy a kde to uzná za vhodné. To teda znamená, že ventily ochraňujú pred prekurovaním bytov, ktoré platia užívatelia z vlastného vrecka. A na mnohých sídliskách je prekurovanie stále samozrejmosťou. Stačí sa pozrieť, koľko bytov má vo vykurovacom období nepretržite otvorené „ventilačky“...

Zdena Rabayová