Ohlasovanie má právnu oporu

Odvoz a likvidáciu odpadu musí niekto zabezpečiť

Podľa litery zákona o odpadoch, ktorý nadobudol účinnosť od 1. júla minulého roka, museli orgány samospráv do konca decembra schváliť tzv. všeobecne záväzné nariadenia (VZN). V nich sa určil aj spôsob vyratúvania a výška poplatkov za odvoz a likvidáciu komunálneho odpadu. Hoci v drvivej väčšine miest a obcí SR zvolili rozrátavanie nákladov na osobu a rok, Bratislava zostala pri množstevnom zbere. Čiže pri stanovovaní poplatkov podľa objemu a frekvencie vysypávania kontajnerov. Pri tejto forme je však viac ako pravdepodobné, že sa zákonom stanovené rozpätie výšky poplatkov na osobu a rok - od 80 do 1200 Sk prekročí. No predbežná výška poplatku 850 Sk v Bratislave (zatiaľ je najvyššia z miest v SR, lebo sa pod ňu podpisuje aj rekonštrukcia spaľovne) nie je jediným dôvodom, ktorý vyvoláva protesty občanov. Búrlivé diskusie sa rozprúdili aj okolo plnenia ohlasovacej povinnosti v súvislosti s komunálnym odpadom. Konkrétne

právnické osoby,

organizácie a fyzické osoby podnikateľov musia odovzdať vyplnený formulár do konca tohto mesiaca a občania do konca marca. Keďže pokuta za ignorovanie povinnosti môže byť poriadne mastná (až 1 mil. Sk), zaujímalo nás, či mesto má na takýto postup právo. „Ohlasovaciu povinnosť určuje všeobecne záväzné nariadenie, ale je to na základe zákona o miestnych poplatkoch číslo 544/ 1990 v znení ďalších novelizácií. Konkrétne paragraf 15 hovorí o tom, že obec môže určiť aj pravidlá ohlasovania,“ vysvetlil Robert Prikryl, vedúci Správy finančných zdrojov Hlavného mesta SR Bratislavy. Na našu otázku, prečo sú nielen podnikatelia a živnostníci, ale i obyvatelia povinní uvádzať aj čísla bankového konta, R. Prikryl odpovedal: „Vychádzame len z platnej legislatívy. Zo zákona o správe daní a poplatkov z roku 1992 v znení ďalších novelizácií jasne vyplýva, že daňou sa rozumie aj poplatok. Ďalej v paragrafe 31 odsek 6 toho istého zákona sa jasné hovorí, čo je registračná povinnosť. Teda, že platiteľ poplatku alebo dane je povinný poskytnúť aj rodné číslo, aj všetky účty v bankových ústavoch. Je tu teda

právny rámec,

na ktorý máme nárok. No my všetky čísla účtov nepožadujeme. Na druhej strane však potrebujeme uvedené údaje, aby sme vedeli identifikovať občana. A k tomu je nevyhnutné rodné číslo. Veď existuje celý rad príkladov, že v jednom paneláku bývajú dvaja s rovnakým menom a priezviskom a nie sú blízka rodina. Pokiaľ ide o bankové účty občanov, predstavitelia magistrátu si uvedomujú, že nie všetci majú peniaze v banke, a tak nemôžu vyplnenie tejto kolónky považovať za povinné. Treba však poznamenať, že v parlamente je novela zákona o miestnych poplatkoch. Ak sa napokon aj poplatky za odpad zmenia na dane, bude bankové číslo jednou z pomôcok pri evidencii a kontrole, kto zaplatil. V Bratislave pôsobí okolo 50-tisíc živnostníkov a asi 20-tisíc právnických osôb. Ak majú sídlo podnikania v byte,

musia vyplniť

formulár aj ako občan - fyzická osoba, aj ako fyzická osoba živnostník. Neznamená to však, že budú platiť poplatky dvakrát. Dôležité je, čo uvedú ako dominantnú činnosť. Iná vec sú už prevádzky mimo vlastného bytu, kde je jasné, že sa určitý odpad produkuje. Mimochodom, pri priemernej veľkosti sídliskových bytov by bolo doslova raritou, ak by niekto v rámci svojej živnosti mohol mať v byte významnejšiu prevádzku. To si, našťastie, uvedomujú aj na magistráte. A ako vypíšu formulár tí podnikatelia, ktorí pôsobia v prenajatých priestoroch? V administratívnej budove, kde je napríklad 20 firiem, každá z nich musí vyplniť formulár a označia, že v rámci vzťahu k nehnuteľnosti sú v nájme a že im aj správca nehnuteľnosti zabezpečuje odvoz a likvidáciu odpadu. Iba v prípade, ak im dosiaľ nezabezpečoval správca ani OLO, ani iná spoločnosť túto službu, budú musieť tento nedostatok odstrániť. To sa prejaví v nových poplatkoch. Predstavitelia magistrátu považujú splnenie si ohlasovacej povinnosti občanov za prvý krok k tomu, aby sa situácia s komunálnym odpadom sprehľadnila. K výhradám,

prečo neprešli

na stanovovanie poplatkov na osobu a rok vysvetľujú, že Bratislava má úplne inú pozíciu ako iné mestá SR. Žije tu nielen vyše 400-tisíc obyvateľov, je tu veľa inštitúcií, škôl, navyše podľa odhadov je denne v meste mimo osôb s prechodným pobytov ešte asi 100-tisíc ďalších ľudí. Hoci v budúcnosti, keď bude prehľad a zistená situácia, predstavitelia magistrátu nevylučujú stanovenie poplatkov za odpad (alebo dane) na osobu a rok. Podľa nich je však urgentnejšie, aby sa zmenou platnej legislatívy riešila iná otázka. Podnikateľ by nemal platiť poplatky podľa počtu zamestnancov. Veď v súčasnosti na území mesta fungujú možno stovky firiem, ktoré sa orientujú na sprostredkovanie, tlmočníctvo, poradenstvo a pod. Aj keď majú dvadsať pracovníkov, určite vyprodukujú menej odpadu ako predajňa potravín s tromi pracovníkmi.

Zdena Rabayová