Plyn dusí koalíciu

Strana demokratickej ľavice (SDĽ) nie je proti privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu (SPP), ale žiada vládu, aby zmenila rozhodnutie o spôsobe jeho predaja. Navrhuje rozdeliť 49 % akcií na dva balíky: 25 % akcií by sa previedlo na Sociálnu poisťovňu, aby sa využili na budovanie povinného kapitalizačného dôchodkového systému. Zvyšných 24 % by sa predalo strategickému investorovi a výnos by sa použil na úhradu štátnych dlhov. Podpredseda vlády pre ekonomiku Ivan Mikloš v prvej reakcii pre médiá zopakoval, že meniť pravidlá hry už po vypísaní tendra znižuje dôveryhodnosť SR aj v očiach ďalších potenciálnych investorov a aj preto treba dokončiť predaj SPP v súlade s postupom, ktorý navrhuje poradca vlády Credit Suisse First Boston. Na druhej strane P. Koncoš tvrdí, že predaj podielu akcií SPP sa nemôže stať zdrojom špekulácií úzkych skupín na Slovensku a v zahraničí. Osobitne, keď posledné "zlaté vajce“ iba predávame bez toho, aby strategický investor vstupoval formou navýšenia základného imania a tak získal zodpovedajúci percentuálny podiel na majetku plynárenského podniku. Koncošove obavy korešpondujú aj so zistením Hd z minulého týždňa. Medzi deviatimi záujemcami, ktorých mená vlani zapečatila privatizačná komisia vlády pod vedením vicepremiéra Ivana Mikloša, by mala byť aj spoločnosť Investors Partners (USA) a po vyjadrení RWE, že nechce vystupovať v tendri samostatne, ale ako člen plynárenského konzorcia, by „náhradným” deviatym subjektom v obálke mala byť dcéra ropnej spoločnosti Total Capital, ktorú vlastnia americkí inštitucionálni investori orientujúci sa na špekulatívny kapitál. „Neviem, odkiaľ máte túto informáciu,“ odpovedala ministerka financií Brigita Schmögnerová, členka Miklošovej komisie. Naše zistenie teda priamo nepotvrdila, ale ani nevylúčila. Ak by sa teda ukázalo, že dávame možnosť vstúpiť do hry aj inštitucionálnym hráčom, bolo by to v rozpore so slovami premiéra M. Dzurindu, ktorý verejnosť ubezpečuje, že do SPP pustíme iba strategických investorov. Podľa Petra Magvašiho „pri predpokladom výnose od 200 do 300 mld. Sk sa (na základe odporúčania vlády SR) má použiť na reformu dôchodkového poistenia 55 mld. Sk, čo predstavuje podiel 27,5 % až 18,3 %. Občania viac vnímajú

použitie zdrojov

z výnosov predaja na dôchodkovú reformu, ako na úhradu starých štátnych dlhov. Práve preto spôsob použitia zdrojov pre konkrétneho občana môže vytvoriť aj potrebnú spoločenskú dohodu na predaji podielu akcií SPP. Transparentné použitie zdrojov na dôchodkovú reformu môže byť takýmto aktom“, pripúšťa P. Magvaši. Uznáva tiež, že hlavným problémom použitia ľavicového variantu je najmä vysoké štádium priebehu verejnej súťaže predaja 49 % akcií SPP.

Prečo by sa mal každý občan SR zaujímať o privatizáciu SPP? Agentúra Fitch ocenila SPP až na 8 mld. USD, čo je okolo 400 mld. Sk. Pri počte obyvateľov SR okolo 5,4 milióna, na každého občana pripadá podiel na tomto štátnom majetku približne 74 tisíc Sk. Rozhodujúca časť SPP bola vybudovaná za socializmu z daní a odvodov, ktoré realizoval každý člen spoločnosti. Štátny podnik za normálnych okolností reprezentuje

formu majetku,

kde informácie občanom by mali byť ešte dostupnejšie, ako v prípade akciových spoločností. Keď si povieme, že na jednu rodinu pripadá majetok SPP v rozsahu asi 300 tisíc Sk, potom je úplne prirodzené, že každý zodpovedný rodič by sa o tento majetok mal minimálne zaujímať, keď už nie priamo starať. Vo svetle pochybností sa spôsob privatizácie objaví okamžite, keď sa zistí, že vlastne cez cenu plynu sa občan bude dlhodobo skladať na zisky SPP. Navyše, žiaľ, bez toho, aby vláda vypracovala ucelenú hospodársku politiku vrátane transformácie sociálnej a hospodárskej sféry. Skrytosť tohto procesu sa prejavila až v čase, keď hodnota SPP stanovila jednoznačne požiadavku rastu cenu plynu či už v domácnosti alebo pre hospodársku sféru. Otvorene deklarovaná netransparentnosť procesu s tým, že nie sú zverejnené žiadne údaje ani len o minimálnej cene, pod ktorú pri predaji 49 % SR nepôjde, silne pripomína informačnú hru s predajom časti VSŽ v prospech U.S. Steel. Aj tam informačné embargo na ponuku spoločnosti Ispat dodnes vyvoláva pochybnosti o správnosti

stanovenia ceny,

za ktorú Američania dostali oceliarne. Oslovili sme analytika Dušana Lukášika, ktorý patrí do odborného tímu ministra P. Magvašiho, podieľajúceho sa na príprave reformy dôchodkového systému. Podľa neho je potrebné vyriešiť zainteresovanosť občana na tomto procese. „Bude to vždy občan, ktorý bude napĺňať zisky SPP, tým, že za plyn zaplatí už zliberalizované ceny. Sám I. Mikloš opakovane deklaroval, že kupec zaplatí viac ak vidí návratnosť vynaložených peňazí a to v jasne koncipovanej postupnosti liberalizácie cien plynu. Pokiaľ občan nedostane jasnú správu, že sa vyčlenili zdroje na zateplenie bytov ako spôsob zníženia tohto dosahu, že sa vyčlenili prostriedky pre sociálne slabšie skupiny ako transparentná dotácia do sociálnej sféry, či už v podobe zvýšenia dôchodkov pre dôchodcov alebo príspevkov pre rodiny na to odkázané, a že si všetci občania týmto šetria na dôchodok, dovtedy je negatívny postoj zamestnávateľských zväzov alebo zamestnancov legitímny,“ vysvetlil D. Lukášik.

Dôchodková reforma postupuje podľa Koncepcie reformy sociálneho poistenia odsúhlasenej NR SR a vládou SR v prvom polroku 2000. V dôchodkovom poistení sa predpokladá budovať trojpilierový systém. Prvý pilier je modifikáciou súčasného dôchodkového zabezpečenia, a to prechodom na priebežné dôchodkové poistenie. Tento pilier

by mal byť

dominantným do roku 2013 až 2018. Druhý pilier by mal fungovať ako povinné poistenie na kapitalizačnom princípe. Jeho účinnosť by mala postupne nabiehať v rokoch 2018 až 2023. Po roku 2023 by mal predstavovať dominantný spôsob financovania dôchodkov. V roku 2023 sa predpokladajú aktíva tohto piliera v hodnote jedného HDP Slovenska. Na to majú slúžiť zdroje z výnosov z privatizácie SPP. Zdroje z výnosu predaja SPP sú dominantnou zložkou úspechu reformy dôchodkového poistenia, najmä zbavenia sa hrozby kolapsu dôchodkového systému v dôsledku demografického vývoja v SR. Na to je nevyhnutné čím skôr prijať zákon o sociálnom poistení, ktorý vytvára inštitucionálne a vecné predpoklady na prípravu a prijatie zákona o povinnom kapitalizačnom sociálnom poistení. Hodnota 25-percentného podielu akcií SPP môže podľa ministra P. Magvašiho vzrásť v horizonte troch až štyroch rokov na 90 až 120 mld. Sk, čo je v porovnaní s predpokladaným výnosom predaja 49 % akcií zdvojnásobnenie aktív druhého piliera dôchodkovej reformy. V konečnom dôsledku to bude mať kladný vplyv na nábeh druhého piliera a stabilizáciu prvého. Takýto spôsob zmien akcionárov v SPP sa prejaví kladne na sociálnom statuse občanov v SR nielen v prítomnosti, ale aj v budúcnosti.

Tibor Bucha

TABUĽKA:

Aktíva II. piliera môžu byť:

n v peniazoch

n v cenných papieroch

Z toho vyplývajú dva varianty predaja 49 % akcií SPP:

1. 49 % akcií ako jeden balík a z výnosu predaja previesť na Sociálnu poisťovňu 55 mld. Sk, ktorá ich využije na budovanie II. piliera.

2. Rozdeliť akcie na 24-percentný podiel a 25-percentný; predať 24 % akcií a z výnosu uhradiť štátne dlhy; previesť 25 % akcií na Sociálnu poisťovňu, ktorá postúpi na osobný účet každému občanovi, ktorý bude účastníkom II. piliera zo zákona, podielový list.

Predaj podľa 1. variantu má tieto riziká:

n 55 mld. Sk sa iba neefektívne (v dôsledku inflácie) uloží, čo si vyžaduje uplatniť celý výnos na kapitálových trhoch v horizonte štyroch rokov,

n reinvestovanie týchto zdrojov vo veľmi krátkom čase bude predstavovať minimálne transakčné náklady okolo 2 mld. Sk,

n nerozvinutý kapitálový trh na Slovensku prinúti investovať tieto zdroje v zahraničí, čo pri podkapitalizácii slovenského hospodárstva nie je najlepším riešením,

n zneužitie zdrojov politickou mocou na iný účel ako budovanie II. piliera.

Predaj podľa 2. variantu má tieto prednosti:

q nepriama účasť občana na zveľaďovaní SPP ako nosného prirodzeného monopolu v SR, zvyšovanie efektívnosti tranzitu plynu cez Slovensko a význam na európskom trhu s plynom,

q vnímanie občana, že efektívnosť SPP mu zabezpečuje jeho dobré finančné zabezpečenie v dôchodkovom veku a zníži jeho zraniteľnosť na kolísanie cien plynu, a tým aj nákladov na bývanie,

q minimalizácia transakčných nákladov na správcovstvo takýchto podielových listov; maximálne 100 mil. Sk, čo je desatina prvého variantu,

q vylúčenie vplyvu domácej inflácie.