Bezpečný svet podnikania

Napriek nepokojom v Izraeli sa Slováci nemusia báť investovať

Vojnové udalosti neprospievajú ekonomike štátov a regiónov, v ktorých sa reč zbraní odohráva. Výnimkou nie je ani Blízky východ, kde už vyše roka napätie medzi Palestínčanmi, izraelskou armádou a poriadkovými silami podkopáva rozvoj hospodárstva. Aj napriek tomu však obchody neviaznu a potreba obchodných kontaktov narastá. Aj medzi Izraelom a Slovenskou republikou.

Na stole je minerálka značky Salvator, ktorá ma z druhej strany svoj názov napísaný v hebrejčine. Neklamný dokaz o jednom z úspešných slovenských obchodov v Izraeli. „Na rozvoji našich vzájomných vzťahov sa podpísali dve udalosti. V prvom rade to bola skutočne nová intifáda, ktorá začala v októbri minulého roku. Do tohto obdobia po dlhoročnom vývoji pasívnej bilancie v neprospech slovenskej strany sa začalo slovenskému exportu dariť. Dá sa povedať, že bilancia bola v roku 2000 absolútne vyrovnaná. Pravda, iná vec je, že sa tak stalo za vlády Baraka, kedy palestínska aj izraelská strana bola veľmi blízko mieru, čo sa prejavilo aj na podnikateľskom ovzduší. Intifáda však opäť vývoj skomplikovala a slovenskí podnikatelia sa začali obávať prílišnej riskantnosti. Druhá udalosť, ktorá ovplyvnila vzájomné hospodárske vzťahy, sa ale udiala vo februári a marci minulého roku, kedy začali izraelské„ high tech“ spoločností klesať na Nasdaq a to až na 30 percent ich pôvodnej ceny. To sa, samozrejme, takisto prenieslo na ekonomiku.“ Slová na úvod nášho exkluzívneho rozhovoru zo strany obchodného radcu SR v Izraeli Eugena Ružického.

* Situácia na Blízkom východe je najväčším úderom pre ekonomiku. Ako veľmi sa odrazil tento fakt na rozvoji slovensko-izraelských ekonomických vzťahov?

-

* To znamená, že aj súčasný pokles zo slovenskej strany pri paralelnom izraelskom exportnom raste možno charakterizovať len ako obavy slovenských podnikateľov z vývoja na Blízkom východe?

- Áno, hoci sú tu aj iné dôvody. Jedným z nich je fakt, že Fond na podporu zahraničného obchodu, ktorý bol nápomocný najmä pre malé a stredne firmy, už neexistuje. Výsledok? Za minulý rok tu nebol vystavovať žiadny z podnikateľov, hoci daných príležitosti je tu dosť. Posledná z účasti na výstavách bola v novembri 2000, kedy som sem nastúpil ako obchodný radca pri príležitosti výstavy Telecom Israel 2000. Myslím si, že okrem určitých obáv je to predovšetkým otázka finančných možnosti firiem, ale zároveň otázka finančnej podpory zo strany štátu a jeho inštitúcii.

* Znovunaštartovaniu vzťahov by teda zrejme pomohla určitá aktivita vo forme oficiálnych návštev, resp. minimálne výmenná misia podnikateľov. Uvažujete o niečom podobnom?

- Samozrejme. Hoci z našej strany už boli impulzy na uskutočnenie nejednej misie zo Slovenska, tento rok sa pripravuje návšteva ministra hospodárstva SR v Izraeli spolu s misiou podnikateľov. Ešte pred tým by mala v máji prísť pracovne na Slovensko jeho rezortná kolegyňa, ministerka priemyslu a obchodu Dalia Itzik. To by určite pomohlo. Veď ak sa napríklad pozrieme na krivku vzájomného obchodu, zistíme, že väčší nárast aktivity bol najmä po februári 2000, kedy tu bol na návšteve aj prezident SR. Rozprúdenému obchodu však musíte dávať impulzy sústavne, či už pôjde o návštevy alebo misie, lebo inak sa opäť utlmí, ako sa to stalo v našom prípade.

* Ak sa pozrieme na komoditnú štruktúru, o čo je v Izraeli najväčší záujem?

- V podstate ide o značnú rôznorodosť, záujem je o väčšinu hlavných tovarových položiek harmonizovaného systému, aj keď v pomerne malom množstve. Napr. v roku 2000 bol najväčší záujem o oceľ, v roku 2001 však už o výbušniny, ktoré tvorili 14 % celkového vývozu, no a potom aj papier. V minulom roku však značne poklesol záujem o železo a oceľ, a to až na 36 mil. Sk, alebo na 13% z celkového vývozného objemu do Izraela. Ešte v roku 2000 to bolo pritom 180 mil. Sk, teda 30, 6% z celkového vývozného objemu. Pravda, v tomto prípade nešlo len o zníženie výkonnosti izraelskej ekonomiky, ktorá zaznamenala celkovo 20 %-ný pokles, najmä výroby lietadiel a výrobkov z ocele a železa. Teda sektorov, ktoré sa priamo dostali do recesie. Išlo aj o samotný nezáujem US Steel Košice exportovať do Izraela. Príčinou toho, že sa zväčšil alebo zväčšuje objem izraelského exportu na Slovensko, je najmä dovoz programového vybavenia výpočtovej a špeciálnej techniky.

* Aké sú špecifiká izraelského trhu a ako vy môžete pomôcť slovenským podnikateľom?

- Slovenský podnikateľ si musí uvedomiť, že prichádza do sveta rôznorodosti kultúr. To sa prejavuje aj v rokovaní. Máme tu európsky, ale napríklad aj orientálny štýl rokovania v závislosti od toho, odkiaľ židovský obchodník prišiel. Ak ide o firmu, ktorej majiteľmi sú Židia pôvodom z Európy, v takom prípade ide o štandardný obchod, na aký sme zvyknutí a možno sa na obchodníka spoľahnúť. To už nie vždy platí v prípade židovských podnikateľov z krajín bývalého Sovietskeho zväzu a už vôbec nie v prípade pôvodu z orientálnych krajín, odkiaľ si priniesli aj svoju kultúru. Ale tu by som rád upozornil, že potenciálny slovenský investor nemusí míňať zbytočne čas overovaním si dôveryhodnosti izraelského partnera. Naše OBEO má dosť širokú databázu izraelských firiem a ja na základe požiadavky dokážem preveriť nielen hodnovernosť firmy, ale aj pôvod majiteľov, ako i to, aké sú obraty firmy, s kým obchoduje a aké sú jej obchody. Pokiaľ ide o samotné rokovanie, Židia preferujú angličtinu, a to až na 60%, zvyšok tvorí ruština ako rokovací jazyk. Len veľmi ojedinele je to aj nemčina. Ďalej si treba uvedomiť, že týždeň tu trvá od nedele do štvrtka, v piatok a v sobotu je šabat. Čo je veľmi zaujímavé, preferuje sa ležérnejší štýl obliekania, a to aj pri rokovaniach. Dokonca od 15. apríla do 15. novembra podľa oznámenia MZV Izraela netreba mať ani na diplomatických stretnutiach sako. To si podnikatelia veľmi rýchlo obľúbili.

* Existujú nejaké zvláštne prekážky na presadenie sa na izraelskom trhu?

- V podstate máme dohodu o voľnom obchode, takže z tohto pohľadu prekážky neexistujú. Jediné, čo komplikuje trochu obchod, sú stále existujúce kvóty na potravinárske výrobky. Napríklad Tvrdošín, ktorý vyváža syr, by bol schopný dodať oveľa viac, ako je stanovená kvóta, teda 50 ton. A podobne sú na tom aj ďalšie potravinárske spoločnosti. Pomôcť by tomu mohla práve návšteva slovenského ministra hospodárstva a následne vzájomné rokovania o zrušení kvót.

Slávka Blazsekova

Tel Aviv