Odkiaľ len berieme toľký optimizmus?

Po troch rokoch vo vláde by azda už každý jej člen mal začať s hodnotením uplynulého obdobia. Príval optimistických vízií, s ktorými došiel minulú stredu na konferenciu o regionálnom rozvoji cestovného ruchu minister hospodárstva Ľubomír Harach, by auditórium mohol prekvapiť a potešiť len v prípade, ak by vládnemu kabinetu do konca vládneho obdobia zostávali tri a nie necelý rok. Nemožno mu uprieť reálne zhodnotenie situácie, v ktorej sa cestovný ruch na Slovensku dnes nachádza, ale v podobnej bol aj pred tromi rokmi. V porovnaní so svojim predchodcom Ľ. Harach síce predložil vláde navyše materiály ako Národný program rozvoja cestovného ruchu a Koncepciu marketingu a štátnej propagácie cestovného ruchu, no ich vplyv na vytvorenie lepších podmienok pre rozvoj cestovného ruchu na Slovensku, s výnimkou už schváleného zákona o zájazdoch, je z viacerých dôvodov mizivý. Že prijať kritiku je ťažké, sa potvrdilo nasledujúci deň pri slávnostnom otváraní 8. medzinárodného veľtrhu ITF Slovakiatour, keď zástupkyňa organizátora spomínanej konferencie, na ktorej, mimochodom, vystúpili reprezentanti cestovného ruchu z krajín V4, ako aj Walter Leu, predseda Európskej komisie cestovného ruchu z Bruselu, predniesla kritické zhodnotenie doterajšej regionálnej politiky v záverečnom komuniké. Napriek optimizmu ministra Ľ. Haracha plnú

hlavu starostí

majú nielen podnikatelia v cestovnom ruchu a ich profesijné združenia, ale aj samospráva. Súčasná situácia jednoducho nedovoľuje ľuďom v praxi nasadiť si ružové okuliare. Aj keď sa na Slovensku dosiahli čiastočné zlepšenia niektorých makroekonomických ukazovateľov (zvýšenie devízových príjmov z cestovného ruchu z obchodnej bilancie), stále nedosiahli úroveň minulého desaťročia. Treba vidieť, že aj keď na jednej strane rastú devízové príjmy z cestovného ruchu, na druhej strane sa prepadávajú iné ukazovatele, ako napríklad objem tržieb z hotelov a reštaurácií, ktoré sú jedným z najdôležitejších subjektov poskytujúcich služby cudzincom. Vnútorná nerovnováha, ktorej dôsledkom je rast

čierneho obchodu,

sa prehlbuje. Nevyvážená je infraštruktúra, kvalita poskytovaných služieb má kolísajúcu úroveň, identita turistických regiónov je stále nejasná, finančných zdrojov je nedostatok. Minister hospodárstva Ľ. Harach sám poukázal na to, že problémy cestovného ruchu si vyžadujú permanentnú starostlivosť zo strany štátu. Nebolo to práve jeho ministerstvo, ktoré sklamalo? Ako ináč sa dá vidieť požiadavka odbornej verejnosti a konečne aj poslancov NR SR na zriadenie Národného úradu pre cestovný ruch ako ústredného orgánu štátnej správy! Sám minister sa chce vzdať svojich doterajších kompetencií v cestovnom ruchu. Veď keby bol proti zriadeniu nového úradu, musel by dôvod zotrvania „priemyslu cestovného ruchu“ na svojom ministerstve aj obhájiť a navrhnúť vláde a poslancom NR SR takú rekonštrukciu svojho ministerstva, ktorá by bola schopná v krátkom čase docieliť oživenie vo väčšine sledovaných ukazovateľoch. Nie je tajné, že proti vytvoreniu samostatného ústredného orgánu štátnej správy je väčšina ekonomických ministrov tejto vlády. Podpredseda vlády Ivan Mikloš ako dôvod zotrvania pre Hd uviedol, že tak sa uchová lepšia kompatibilita odvetvia, pretože minister hospodárstva je členom vlády a ako taký má hlasovacie právo. Pokým sa v otázke zriadenia ústredného orgánu pre cestovný ruch prešľapuje

z nohy na nohu,

zo štátnych orgánov prechádza značná časť kompetencií na samosprávne orgány. Podľa Michala Sýkoru, predsedu ZMOS, sa tým začína nová fáza, otvára nový priestor aj pre cestovný ruch. Spolu s tým štát musí otvoriť aj nový spôsob financovania zrovnateľný minimálne so štátmi kandidujúcimi na vstup do EÚ.

Rudolfa Vallová