Koniec ľavice

Peter Kasalovský

Podľa januárového prieskumu ÚVVM pri ŠÚ SR by v prípade parlamentných volieb zmizla z politickej scény ľavica. V súčasnosti je pod prahom zvoliteľnosti tak KSS so 4,2 percentami, ktorá dosiahla svoje maximum od vzniku SR, ako aj vládna SDĽ s 3,8 percentami volebných preferencií. Keďže SDĽ viackrát vyhlásila, že čo len spolupráca s KSS je vylúčená, a to aj pre pravdepodobnosť jej kontraproduktívnosti, tak sa v nej začína takpovediac koncošovský pohyb. SDĽ chce zmenu vládneho uznesenia o privatizácii SPP, pričom pre strategického partnera by malo byť 24 % akcií a na zabezpečenie dôchodkového systému 25 % akcií. Nedávno to naznačil minister práce, sociálnych vecí a rodiny P. Magvaši a vyslúžil si za to všelijaké nálepky. Najvyšší politik v SR a prinajmenej v Európe P. Koncoš má dozajtra prerokovať túto podstatnú zmenu postoja SDĽ (a tiež niečo „iné“) s koaličnými partnermi.

Zajtra by mali koaliční partneri pochopiť tento prudký obrat SDĽ a obrátiť sa tiež, čo v sobotu vyhlásil P. Koncoš. Pokiaľ sa tak stane, bude to také prekvapenie, že môže vyvolať aj monzúnové lejaky od Bratislavy cez Vysoké Tatry až po Tisu. Skôr však dôjde k zemetraseniu, keď sa tak nestane. SDĽ môže svojich vládnych partnerov presvedčiť iba vtedy, keď otvorí koaličnú zmluvu. Potom dôjde buď k zmene príslušného uznesenia vlády, alebo k jej pádu. Je aj tretia možnosť, že sa nič neudeje, čo by v prípade SDĽ nebolo nijakým prekvapením. V posledných rokoch stratila svoj charakter a na prekvapenie jej vedenia i voličské zázemie. Stalo sa jej to po druhý raz a podľa všetkého naposledy. Koncom vlaňajška sa však rozhodla bojovať o stratené pozície. V podstate má iba jedinú možnosť boja. Jej využitie sa však javí akoby vylúčené, keďže pád vlády by podľa jej koaličných partnerov znamenal koniec nádejí SR na členstvo v NATO.

Neprekvapila kritika rezortu financií, ktorému šéfuje podľa koaličnej zmluvy SDĽ v osobe B. Schmögnerovej. Pred dvoma rokmi bola vyhlásená najjasnejšou hviezdou medzi európskymi šéfmi rezortov financií, a napriek všeobecnej kritike má vysokú svietivosť v zahraničí. Doma sa umne totiž zastiera to, že dôsledne a iniciatívne plní rozhodnutia vládnej koalície. Keď sa ukazuje, že poburujú, ba skôr odpudzujú voličov, tak je predhodená verejnosti ako veľká kosť práve ministerka. Návrh RV SDĽ podať demisiu odmietla.

Je zrejmé, že sme nedorástli na koaličnú vládu súčasnej farebnosti. Po voľbách bolo jasné, že SDĽ v nej nemá čo robiť, ale bez nej by nebola. Spôsob jej vládnutia kritizoval aj J. Migaš, donedávna líder SDĽ, ale samoúčelne, a ktorý politicky už len dožíva ako predseda parlamentu. Obdobne to platí aj o ostatných členoch vlády za SDĽ, ktorí nielen v momente vzniku koalície, ale v každej kritickej situácii pre vládu povýšili osobné ambície nad logiku vecí a domácich pomerov.

SDĽ je plne zodpovedná za výsledky vládnutia. Tie majú za následok stratu voličov nielen v jej prípade. S obdobným problémom, s výnimkou SMK a do určitej miery KDH, sa boria všetky ostatné subjekty, ktoré sa zúčastnili na tvorbe vládnej koalície a jej výkonnej garnitúry. V prvom rade SDK, resp. SDKÚ a jej ďalšie strany, a dvojnásobne to platí o SOP, ktorej lídrom bol vtedy súčasný prezident SR R. Schuster, doplatili na nevyhnutnosť oficiálnej antimečiarovskej koalície.

Nech urobí SDĽ čokoľvek, tak si voličov do polroka nenakloní, aby ich bolo toľko, žeby sa s dnešným charakterom a personálnou zostavou dostala do parlamentu. Aj keď na Slovensku je tradíciou príklon k ľavici, ktorú supluje do určitej miery svojou bojovnosťou odpadlík SDĽ R. Fico, ale tá si vybrala sebadeštrukčnú cestu. Prežije ešte viaceré zápaly, kým sa dopracuje k novej tvári a jej príťažlivosti v parlamentných voľbách 2006.

Vráťme sa však k zajtrajšku. P. Koncoš je síce najvyšším politikom v SR, ale či bude vynaliezavý tak ako superšidielko, to je niečo ako nostradamovské odkazy. Buď sa v januári dožijeme monzúnu so všetkými dôsledkami, teda aj rekonštrukcie rozheganej vlády, alebo len spŕchne a opäť bude aktuálne nebezpečenstvo poľadovice. Nie však pre vrcholových politikov, ktorí to už nejako dovládnu, očakávajúc zázrak v podobe členstva v NATO, ale pre väčšinu obyvateľstva.

V Bratislave bola však slnečná nedeľa.

Peter Kasalovský