LACNÝ POPULIZMUS

Výsledky uplynulého roka sú známe aj vo výstavbe bytov. Programové vyhlásenie vlády sa opäť ukázalo len ako nezáväzný prísľub daný na papier. V rámci Slovenska sa v minulom roku dokončilo namiesto plánovaných 15 500 bytov iba 10 525 bytových jednotiek. Do splnenia plánu teda chýbalo 4975 bytov. Minister I. Harna síce s oneskorením, ale predsa len priznal, že nesplnenie výstavby bytov tak, ako to avizovali odborníci, očakával aj on sám. Dôvod vidí v nedostatočnom začínaní novej výstavby bytov. Vzápätí však dodal, že rezort výstavby nepochybne vytvorí také legislatívne a ekonomické podmienky, aby sa za funkčné obdobie vlády dokončilo sľubovaných 56-tisíc bytov. Má tomu pomôcť aj výška dotácie ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja na tri programy bývania na tento rok, ktorá má dosiahnuť výšku 2,17 mld. Sk. Z uvedenej sumy najväčšiu dotáciu až vo výške 1,4 mld. Sk priznalo ministerstvo uzatvoreným a pripraveným zmluvám v rámci programu výstavby nájomných bytov. Tieto peniaze umožnia rozšíriť bytový fond o 3652 bytov. Súbežne s tým rezort eviduje nové žiadosti na poskytnutie dotácie na výstavbu nájomných bytov v objeme 383 mil. Sk. Už dnes je mnohým odborníkom opäť jasné, že slová ministra I. Harnu sú iba povinným, lacným populizmom. V tomto roku sa ukazuje nemožné ukončiť výstavbu až 18-tisíc bytov. Navyše je to volebný rok, a tak poučení minulosťou možno predpokladať, že výstavba a najmä financovanie výstavby bytov sa ukončí už niekoľko dní pred voľbami a po nich bude mať nová vláda dôležitejšie problémy, než zúfalo hľadať prostriedky na dostavbu bytov. Dôvody, pre ktoré sa zabrzdila výstavba bytov, sú predovšetkým v reštriktívnej rozpočtovej a menovej politike vlády. Záujem občanov o byty klesal nie preto, že by ich nechceli či nepotrebovali, ale preto, lebo na ne nemali peniaze. Druhým dôvodom sú nedostatky v systéme, ktorý má motivovať výstavbu bytov. Vláda sa snaží situáciu riešiť výstavbou obecných bytov, čo možno privítať. Ďalším opatrením bolo „zmäkčenie“ podmienok na poskytnutie úverov zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Napríklad zvýšil sa limit výšky úveru pre občanov do 35 rokov z 350-tisíc na 700-tisíc, pričom

lehota splatnosti

úveru zostáva na úrovni 20 rokov. Mení sa aj výška úrokovej miery na 3,9 percenta, čo tvorí 50 % diskontnej sadzby. V lete minulého roka sa zmenili aj podmienky na získanie financií pre obce a mestá, aby mohli stavať nájomné byty. Obce môžu požiadať až o 50-percentnú dotáciu z ministerstva a zároveň na zvyšných 50 % nákladov môžu získať dlhodobý úver so splatnosťou 30 rokov, pri úroku 3,9 %. Tieto opatrenia nepochybne zvýšia záujem o byty, avšak nemôžu úplne doriešiť chyby systému. Napríklad, ako môžu obce požiadať o pôžičku vo výške 50 % obstarávacích nákladov, keď sa prakticky až 80 % obcí topí v dlhoch a nemajú už žiadny majetok, s ktorým by mohli bankám ručiť za pôžičku. V tejto súvislosti sa nástojčivo vynára otázka, prečo nemôžu

požiadať o dotáciu

a „lacnú“ pôžičku aj stavebné bytové družstva. Obhospodarujú približne 376-tisíc bytov, majú skúsenosti z ich prevádzkovaním, sú solventným partnerom aj pre banky, avšak systém, ktorý zvolila táto vláda, ich nepustil do výstavby nájomných bytov. Nepochybne na škodu nás občanov. Všade vo vyspelých krajinách si ctia aj družstevnú výstavbu bytov, iba u nás sa k družstevnému hnutiu staviame ako k nežiaducemu hosťovi. Podobne negatívne pôsobí aj ďalšie zníženie prémie pri štátnom sporení na 4000 Sk, hoci ministerka financií pri predvolebných kortešačkách sľubovala až 9-tisícovú štátnu prémiu atď. Nemožno sa preto čudovať, že napriek slovenskej skromnosti sa byt stáva v tomto období pre väčšinu občanov iba nesplniteľným snom.

Jozef Kunik