Mesiac upírov...

Peter Kasalovský

Vo februári bude horúco. Padnú dve-tri firmy, ktoré narábajú s miliardami. O ďalšie sa pobijú zahraničné dravce, ktoré dajú nažrať domácim ďatlíkom. Budú aj provízie, ktoré budú strašiť ich poberateľov, ktorí si v parlamente schválili, že po skončení mandátu sa do nich môže pustiť opäť finančná polícia a vyšetrovatelia, pričom budú reálne šance dostať sa pred justičnú stolicu. Aj keď budú tradičné prieťahy, korupčné akcie, tak sa v konečnom dôsledku nevyhnú zariadeniam, v ktorých mali ich obyvatelia na nohách železné gule. Dostanú sa tam, kam patria, lebo porušili nielen dobré zvyky, ale zákony riadneho štátu, v ktorom sa predsa len nájde niekoľko korektných politikov a vysokých úradníkov s patričnými právomocami.

Sú to tí, ktorí odmietajú vytrvalo snahy našich minulých aj súčasných vládcov vyčerpať sa predajmi majetku len preto, že štátna pokladnica je čoraz častejšie prázdna a im to vynesie nejaké milióny.

Bude snaha kupovať lukratívny majetok štátu, a potom ho so ziskom predať, ako trebárs hotel v metropole. Ten by mal byť za päťsto miliónov, z ktorých je rovných tristo vo forme záväzku na rekonštrukciu a belgický kupec už má pripravenú jednu miliardu korún. Všakver, že miliardové majetky ďalej pôjdu komínmi a ich noví vlastníci budú najširšie masy presviedčať o tom, ako sa musí bojovať s korupciou a kriminálnymi podnikateľmi. Budú padať ďalšie firmy, ktoré boli vybudované z peňazí daňových poplatníkov. V tých kšeftoch s vysokými úradníkmi sa budú pohybovať aj bývalí dôstojníci tajných služieb a všetkým ostatným sa bude chcieť mlčať. Už nebude tak ako bolo a občas sa aj dnes stane, že bude kam zbehnúť a stratiť sa v šírom svete s gloriolou nad hlavou.

Terajším zlodejom, ba prvotriednym gaunerom v bielych golieroch, ktorí nikdy nič užitočné nevyprodukovali vlastným rozumom a o rukách ani nehovoriac, zvoní umieračik. Predovšetkým preto, že štát je už príliš chudobný, aby umožnil beztrestný presun peňazí kdesi k Ohňovej zemi či do krajín slávnych indiánskych kmeňov. Dokázali síce nemožné, keď stámilióny neraz dostali do éterickej podoby a premiestnili ich na konkrétne miesto, kde sa stali opäť hmatateľnými, ale z väčšiny občanov vycicali krv, ktorú treba vrátiť, aby nezhynuli na „neznámu “ ako Mayovia. Nebudeme predsa bez života, keď je na dosah rúk a transformačné účty sa nedajú premlčať. Aj keď to budú bolestné a pridrahé počty, tak mnohým sa pripomenie, čo je to pokora pred pozemskou aj tou najvyššou spravodlivosťou.