Čudné poisťovnícke praktiky

Lekárnici doplácajú na nekorektné pravidlá

Systém panujúci v našom zdravotníckom podnikateľskom svete už neraz prekvapil zástupcov zahraničných farmaceutických firiem. Moment údivu však nevyvolala korektnosť, ale pravidlá, podľa ktorých sa u nás narába s dlhmi, so záväzkami a s financiami v tejto oblasti vôbec. Výnimku netvorí ani sféra zdravotníckych pomôcok či zariadení, bez ktorých si nemožno predstaviť chod operačnej sály. Hlasy z liekového reťazca však najviac počuť, aj keď zatiaľ bez efektu. Zástupcovia Asociácie lekárnikov Slovenska ( ALS) vo svojom poslednom vyhlásení napríklad tvrdia, že jedine zákonným a kvalifikovaným tlakom na zodpovednosť a kompetentnosť štátu sa podarí zastaviť prepad vo financovaní liekového reťazca za poskytnuté služby a najmä vytvoriť také predpoklady ozdravenia systému, ktoré by nielen politicky, ale hlavne profesionálne právne a ekonomicky už v budúcnosti vylúčili návrat k ekonomickému deštruovaniu zdravotníctva a riadeniu na báze pokusov a omylov. V ALS sú presvedčení, že takto manažovaný systém, ktorý je transparentný jedine v tom, že je neprofesionálny, diletantský a klientsky, so zámerom zlikvidovať aj to, čo tu

napriek sabotérom

v tejto oblasti funguje, už nie je možné ďalej tolerovať. Ochota článkov liekového reťazca sa zmenila na obetu, ktorú práve poskytovaním zdravotnej starostlivosti za vlastné finančné prostriedky a ručením vlastným majetkom zneužíva štát a nechá sa vlastne všetkými občanmi naďalej úverovať a vydržiavať. Podľa tohto vyjadrenia ALS nemá záujem, aby systém ako taký padol, ale upozorňuje na potreby pacientov, lekárnikov, distribútorov a najmä na funkčnosť i stabilitu – teda to, či to tu bude a ako fungovať a najmä dokedy. ALS je pohoršená vyhlásením ministra zdravotníctva, že Slovensko má fungujúci systém zdravotníctva na štandardnej úrovni krajín EÚ. Podľa zástupcov tejto stavovskej organizácie, ak je štandardom v Európe to, že poskytovatelia zdravotnej starostlivosti úverujú štát sumou 6 - 8 mld. Sk alebo lehota splatnosti je 150 až 300 dní, či porušovanie zákonov

zo strany štátu

a jeho zvýhodňovanie, nevymožiteľnosť práva v zdravotníctve, korupcia, klientelizmus či nefunkčnosť nemocníc a ohrozenie poskytovania zdravotnej starostlivosti, tak do takejto Európy slovenskí poskytovatelia zdravotnej starostlivosti a pacienti - občania - voliči určite nechcú ísť. Na dôvažok je tu ešte ostrý protest proti alibizmu NR SR a vlády SR, ktorý sa potvrdil najmä pri schvaľovaní zákona o štátnom rozpočte na rok 2002. Číselné vyjadrenie rozpočtu ministerstva zdravotníctva a VšZP je podľa týchto slov jasným vyjadrením schopností vládnych orgánov a jej manažérov. Nuž, finančné problémy v tejto oblasti sa prejavujú vo väčšom i v menšom rozsahu, no najmä vysoko negatívne. V živej pamäti majú mnohí zúčastnení lekárnici príhodu, ktorou sa s nimi v starom roku rozlúčili zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Podľa informácií z lekárnických radov im posledný deň v roku poslali z VšZP

na účet peniaze,

ktoré už nestihli použiť. A tak im narástli príjmy, a teda aj dane. V riadiacej sfére spomínanej zdravotnej poisťovne si na takýto postup nespomínali, no nevylúčili, že tak mohli urobiť niektoré pobočky. Lekárnici nedobrovoľne úverujúci slovenské zdravotníctvo i VšZP, ktorá mešká s platbami v niektorých prípadoch i 200 dní, to brali ako podraz - poisťovňa má totiž možnosť odpisu sumy z daní a oni ich musia vrátiť späť vo forme daní, aspoň z väčšej časti. Aj takúto podobu teda môže mať podnikanie fyzických osôb v lekárnickom svete. Účtovníctvo lekární, ktoré vlastnia právnické osoby, je odlišné, ale aj postup zdravotnej poisťovne bol v takýchto prípadoch iný. Z toho všetkého je jasné, že našim podnikateľom vo farmaceutickej sfére niet veľmi čo závidieť. No problémom zostáva aj to, že nás už akosi ani netrápi to staré slovenské porekadlo, podľa ktorého „dobrý chýr ide ďaleko, ale zlý ešte ďalej“ - aj v podnikaní.

Ľudmila Koníková