Matterhorn a ostatné vrcholy

Ďalším z dvoch desiatok šéfov veľkých podnikov, ktorých sme oslovili v súvislosti s vyznamenaním za dlhoročnú a úspešnú prácu udeleným Asociáciou združení a zamestnávateľských zväzov (AZZZ), je Ing. Alexander Lilge, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ a. s. Neografia v Martine. Začiatky jeho riaditeľovania boli dramatické. Pri automobilovej nehode začiatkom novembra 1989 tragicky zahynul podnikový riaditeľ, ktorý bol osobnosťou v polygrafickom priemysle, i jeho technický námestník. „Dostal som dôveru všetkých zamestnancov, viesť vtedy ešte štátny podnik Tlačiarne SNP s 13 závodmi a prevádzkami v celom bývalom Stredoslovenskom kraji,“ spomína A. Lilge. „Nestihol som ani poriadne prevziať funkciu a došlo k zásadným zmenám spoločnosti, prechodu k trhovej ekonomike. Veľa času a energie som strávil s kolektívmi aj s jednotlivcami, lebo bolo treba nielen vysvetliť, čo sa udialo, ale hlavne dokázať ľudí presvedčiť, že len kvalitná poctivá práca vedie k úspechom v akomkoľvek systéme. V najbližších rokoch bolo potrebné zvládnuť zrušenie štátneho podniku a transformáciu na štátnu akciovú spoločnosť, delimitáciu, spracovať kvalitný privatizačný projekt a realizovať ho. Bolo zrejmé, že v období, keď kapacity polygrafického priemyslu na Slovensku značne prevyšovali potreby, mala taká veľká akciová spoločnosť

šancu uspieť

jedine zvyšovaním vývozu, hlavne knižnej produkcie. Situáciu skomplikovalo zrušenie RVHP a prerušenie obchodných kontaktov na východe. Pretože vývoz bol dovtedy doménou podnikov zahraničného obchodu Artia Praha a Slovart Bratislava, bolo potrebné zmeniť organizačnú štruktúru spoločnosti, vytvoriť vlastné oddelenie zahranično-obchodnej činnosti a marketingové oddelenie. Zvládnuť tieto úlohy bolo možné len vďaka schopnému kolektívu riadiacich pracovníkov, ktorý šiel nekompromisne za svojím cieľom. Ale to najdôležitejšie, meniť myslenie a konanie pracovníkov, je proces, ktorý stále trvá.“

Na otázku, čo mu za tých 12 rokov na čele veľkej firmy spôsobilo najväčšiu radosť, A. Lilge odpovedá: „Za najväčší úspech v práci považujem rozsiahlu investičnú akciu v histórii Neografie, spustenie rotačného ofsetového stroja Lithoman IV vrátane dokončujúcej knihárskej výroby. V decembri 1999 uviedol do chodu rotačku prezident Rudolf Schuster a jeho slová, že Neografia je už dnes v Európskej únii (teda v roku 1999), boli vysokým uznaním našej práce, ale zároveň aj záväzkom. V minulom roku sme stroj využívali na tri zmeny a v tomto roku sa pripravujeme na nepretržitú prevádzku.“ V súkromí ho najviac potešilo, že sa mu v roku 2000 podarilo zdolať neopakovateľný 4478 m vysoký Matterhorn vo švajčiarskych Alpách. Pokúšal sa o to v predchádzajúcich rokoch niekoľkokrát, „ale pre zlé poveternostné

podmienky som musel tejto prekrásnej ťHoreŤ ustúpiť“, spomína. Práve

vzťah k horám

a horolezectvu, ktorému sa venuje už viac ako štyridsať rokov, ako aj všetky podporné športy mu pomáhajú udržať sa v dobrej fyzickej aj psychickej kondícii. „Pomôžem si citátom Waltera Bonattiho,“ odpovedá a pokračuje: „Alpinizmus je prostriedok na sebavýchovu a sebaprekonanie, na vycibrenie a prehĺbenie charakteru. Aby horolezec vypestoval v sebe tieto cnosti, podoberá sa na krajnú námahu a strádanie. Jeho cieľom je vrchol hory. Pritom rastú sily a školí sa charakter. Človek sa prejavuje pravdivo. Buď pred sebou a svojimi druhmi obstojí, alebo zlyhá. Už to je dostatočný dôvod stať sa horolezcom.“ Za 42 rokov má za sebou A. Lilge viac ako 200 výstupov v Tatrách a 24 v Alpách, z toho niektoré najnáročnejšej klasifikácie.

Tak ako ostatným šéfom, aj jemu sme položili otázku, či celkom ľudsky necíti únavu z toľkých rokov na exponovanom poste, či v tejto súvislosti neuvažuje o zmene kariéry, napríklad v politike, menšej vlastnej firme či v pedagogickej činnosti. Priznáva, že funkcia predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa

akciovej spoločnosti je

náročná na čas

aj psychiku. „Ustavičné zmeny vlastné dobe, ktorú žijeme, vyžadujú rýchle a hlavne správne reakcie, ako i permanentné vzdelávanie sa. A deň má, žiaľ, len 24 hodín!“ Zdá sa však, že tých 24 hodín dokáže A. Lilge efektívne využívať. Veď isté obdobie pôsobil ako poslanec mestského zastupiteľstva v Martine, ako nedávno sa stal poslancom regionálneho parlamentu Žilinského samosprávneho kraja. „Takže tak trochu pôsobím aj v politike,“ odpovedá de facto na otázku, „ale neťahám sa vyššie. Na súkromné podnikanie som musel zabudnúť,“ pokračuje. „Už keď som prevzal vedenie podniku, no a pedagogickú činnosť v prenesenom zmysle slova vykonávam po celý čas svojej kariéry.“ Pripravujete nejakého mladšieho kolegu na to, aby vás raz dokázal nahradiť a zastávať túto funkciu? - pýtali sme sa a odpoveď bola takáto: „Bol by som veľmi zlý manažér, keby som nevidel dopredu a neuvažoval o celkom prirodzených zmenách. K práci, ktorú vykonávam, neodmysliteľne patrí aj cieľavedomé a efektívne riadenie ľudských zdrojov. Jedna z mojich prvých myšlienok sa týkala toho, ako využiť značný

ľudský potenciál

Neografie. Dobré výsledky sú vždy kolektívnym dielom. Pozitívom je, že som sa obklopil schopnými ľuďmi a nebude problém ma kvalitne nahradiť. Je normálne a dobré, že mladí nás prerastajú. Ako akcionár našej spoločnosti sa teším, že keď budem dôchodcom, budem si môcť prilepšiť k dôchodku z vyplácaných dividend. A to bude možné len pri kvalitnom riadení spoločnosti. Aj to je dôvod, aby ma nahradil najschopnejší zo spolupracovníkov. Ak by spoločnosť neprospievala, musel by som si spytovať svedomie, že som profesionálne nezvládol personálnu prácu,“ rozvíja myšlienky šéf Neografie a napokon sebavedome dodá: „Ale viem, že to tak nebude.“

Zuzana Krútka