Afganistan dostane 4,5 mld. dolárov

Afganistan sa teda konečne dočkal. Svet, resp. 80 krajín, mu včera v Tokiu počas medzinárodnej konferencie o obnove jeho krajiny prisľúbil 4,5 mld. USD, pričom hlavní aktéri konferencie - USA, EÚ, Saudská Arábia a Japonsko mu z danej sumy spoločnými silami prispejú sumou 1,5 mld. USD v priebehu nadchádzajúcich troch rokov. Pravda, polovicu z celkovej sumy by mal Afganistan vidieť už v priebehu tohto roka. Washington prisľúbil do konca septembra 296 miliónov, avšak nezverejnil sumu na ďalší rok. Od Japonska dostane Afganistan počas nadchádzajúcich 30 mesiacov pol miliardy dolárov a rovnakú sumu poskytne tento rok aj EÚ. Na obdobie 2002 - 2006 EÚ prisľúbila pre Afganistan celkovo takmer 2,3 miliardy eur, čo predstavuje 23 percent odhadovaných potrieb a 45 percent všetkých príspevkov. Saudská Arábia sa zaviazala pomôcť Kábulu do troch rokov sumou vo výške 220 miliónov dolárov.

Paradoxom sa pre zbombardovaný Afganistan, ktorý v podstate medzinárodné spoločenstvo na čele s USA čistilo od terorizmu, a teda vojna nebola namierená proti krajine ako takej, je, že viaceré zo zúčastnených krajín prisľúbili len morálnu podporu, no zdráhali sa poskytnúť finančné prostriedky. Teda tie, s ktorými sa pred vojnou počítalo a pri jej začiatkoch sa hneď hovorilo, že treba už premýšľať o financiách na obnovu krajiny. Zrejme koalícia v boji nie je to isté ako koalícia v obnove.

Čína a Rusko zaujali proti konferencii odmeraný postoj. Moskva síce vyslala do Tokia svojho zástupcu, no vyhlásila, že podujatie nemá jej podporu. Čína, ktorá takisto nemala v Japonsku vysokopostaveného predstaviteľa, prisľúbila milión dolárov v nefinančnej forme.

Tretina potrieb

Dohodnutá pomoc je však stále len zhruba tretinou financií, ktoré krajina bude potrebovať. Veď podľa doterajších odhadov bude v priebehu nadchádzajúceho desaťročia na zabezpečenie základných potrieb v Afganistane treba minimálne 15 miliárd dolárov.

Dvadsať darcovských krajín vrátane Japonska a USA prisľúbili poskytnúť dodatočných 27 miliónov dolárov na odmínovanie stredoázijskej krajiny. Afganistan je najťažšie postihnutou krajinou na svete v kategórii mín a nevybuchnutej munície.

Zajatci či nie?

Šéf nemeckej diplomacie Joschka Fischer včera vyzval USA, aby so zajatcami na americkej základni Guantanámo na Kube zaobchádzali v súlade s medzinárodným právom. „V boji proti medzinárodnému terorizmu bránime naše základné hodnoty, a tie sa vzťahujú na všetkých,“ povedal Fischer. Podľa neho by sa USA mali k väzneným príslušníkom teroristickej siete al-Káida a afganského radikálneho hnutia Taliban správať ako k vojnovým zajatcom, na ktorých sa vzťahujú Ženevské konvencie.

Medzi zajatcami je aj dánsky a švédsky občan. Minister zahraničných vecí Per Stig Möller vyjadril presvedčenie, že s dánskym občanom sa bude zaobchádzať v súlade s medzinárodnými konvenciami. Podľa švédskej ministerky zahraničných vecí Anny Lindhovej by Švédsko neakceptovalo prípadné rozhodnutie USA súdiť uvedeného švédskeho občana pred americkým vojenským tribunálom.

Washington odmieta názory, že v prípade väznených členov al-Káidy a Talibanu ide o vojnových zajatcov, a podľa toho s nimi zaobchádza, čo vyvolalo vlnu kritiky zo strany rôznych medzinárodných organizácií vrátane Medzinárodného výboru Červeného kríža a vysokej komisárky OSN pre ľudské práva Mary Robinsonovej.

Otupovanie zmyslov

Metódy otupovania zmyslov, ktoré britské sily používali v 50. a 60. rokoch v Malajzii, na Cypre a v Adene, pripomínajú zábery spútaných a zamaskovaných zajatcov z radov al-Káidy a Talibanu na Guantanáme, tvrdí veterán britskej armády Roy Giles pre denník Financial Times. Plukovník Giles spomína, ako pred 40 rokmi navštevoval v rámci výcviku na zaobchádzanie s nepriateľom počas studenej vojny aj kurz otupovania zmyslov. Jednou z metód, ktoré sa v tomto kurze učil, bolo nasadenie tmavých okuliarov a masky alebo kukly, aby väzeň nič necítil a nevidel. Následný pocit dezorientácie potom nalomil jeho sebadôveru a poskytol vyšetrovateľovi zvýhodnenú pozíciu pri získavaní informácií.

(TASR/sb)