AUTOPARK MLADNE

Vo vozidlovom parku SR je až 1,2 milióna osobných automobilov, ich priemerný vek je 14 rokov. Na jeden automobil tak pripadá 4,5 obyvateľa (v roku 1998) a 4,3 obyvateľa v roku 1999, čo je zlepšenie len o necelé 4 %, hoci vláda si vytýčila 5 %. Ako uviedol prezident Združenia automobilového priemyslu (ZAP) SR Jozef Uhrík, ak by sme tých milión vozidiel chceli pravidelne obnovovať a znížiť ich „dôchodkový vek“ v priemere na 10 rokov, čo by bolo spoločensky veľmi žiaduce, potom by sme museli predať ročne stotisíc áut. A to by sme ešte nemohli hovoriť o zvýšení stupňa motorizácie.

Predaj pod stotisíc vozidiel ročne skôr zhoršujú existujúcu vekovú skladbu áut, ktoré jazdia po našich cestách. „Bol by som rád, keby sa na Slovensku predalo viac ako 60-tisíc osobných automobilov a podiel značky Škoda by osciloval okolo terajších 52 až 53 %,“ uviedol koncom minulého roka riaditeľ pre predaj a hovorca spoločnosti Škoda Auto Slovensko Štefan Chudoba. Vychádzal z poznania reality. V ČR pripadá 460 vozidiel na 1000 obyvateľov, v SR 230, v Rusku 110, v Rumunsku 100, v Ukrajine 90. Porovnanie s českým trhom jasne naznačuje, že v tomto smere by sme mali pridať. V skutočnosti predaj automobilov klesol zo 69-tisíc vozidiel v roku 1998 na 54-tisíc v roku 2000. Štatistická bilancia vlaňajška vypracovaná odborníkmi ZAP SR ukazuje, že Š. Chudoba pozná slovenský trh a odhadol jeho vývoj takmer presne: 69 655 predaných osobných automobilov a 52,77-percentný podiel škodoviek. V porovnaní s predchádzajúcim obdobím sa pritom podarilo znížiť dovoz ojazdených áut - dokonca citeľnejšie ako v ČR, čo nedávno ocenil aj minister hospodárstva Ľubomír Harach. Napriek tomu však odborníci musia aj dnes konštatovať, že ani zlepšujúce sa výsledky predaja nepostačujú na nevyhnutné zlepšenie technického stavu vozidiel, ktoré jazdia po našich cestách. V tomto smere SR stále zaostáva za okolitými krajinami.

Vzhľadom na rekordný deficit zahraničného obchodu SR v minulom roku (prevýšil 100 mld. Sk) sa však ekonomickí ministri vlády pozerajú na rast dovozu automobilov do SR pomerne opatrne. Vnímajú ho totiž ako rozhodujúci faktor, ktorý v negatívnom zmysle pomáha roztvárať nožnice v zahraničnom obchode. Automobilový priemysel sa na vývoze SR podieľa asi 23 percentami. Podľa J. Uhríka do roku 2010 má spomínané odvetvie vytvoriť aktívne saldo proexportnej bilancie. Ročná produkcia určená na vývoz by sa mala pohybovať okolo 50 mld. Sk. Začnúc rokom 1998 automobilový priemysel na Slovensku začal prekrývať všetky dovozy automobilov do SR. V roku 1999 vývoz nad dovozom vyhral o takmer 6 mld. Sk, rok na to proexportná schopnosť firiem zlepšila skóre na 8,1 mld. Sk. Zásluhou rozvojových projektov spoločnosti Volkswagen Slovakia a na ne nadviazaných subjektov priemyselná výroba u nás už tretí rok mierne stúpa. V roku 1998 ju charakterizovala hodnota 632,3 mld. Sk, celý obrat o rok neskôr osciloval okolo 800 mld. Sk. Bol to prvý rok, keď sa (v zrovnateľných cenách) prekročil objem z roku 1989! Je potešiteľné, že pritom rastie podiel automobilovej produkcie. V roku 1999 sa vo VW Slovakia vyrobilo viac ako 126-tisíc osobných automobilov, rok na to okolo 130-tisíc a v roku 2001 by to malo byť predbežne už 180-tisíc. Na porovnanie: v ČR sa vyrobí 450-tisíc áut ročne.

Pri porovnaní platnej legislatívy v roku 2001 so zmenami, ktoré vstúpili do platnosti 1. januára 2002, motoristi si už môžu v plnom rozsahu odpisovať použitie pohonných látok na podnikateľské účely. V porovnaní s vlaňajškom zostali rovnaké sadzby na možnosť odpisovať

si z daňového základu v prípade kúpy motorového vozidla na podnikateľské účely. To isté platí aj vtedy, ak si podnikateľ kúpi auto na lízing. Nepríjemnou záťažou pre peňaženku vodiča sú náklady na pohonné látky. Spoločnosť Slovnaft pritom (bez ingerencie štátu) kopíruje vývoj na trhu a každý týždeň má možnosť meniť ceny podľa vývoja ceny Brent na burze a kurzu dolára oproti korune. Ešte ani nezačneme tankovať benzín a už nám na čerpacej stanici „naskočí“ 18 Sk, ktoré sa zdaňujú na prospech štátu. Podľa B. Schmögnerovej je však spotrebná daň z motorových palív a mazív v SR na minimálnej hranici EÚ. „V mnohých krajinách je podstatne vyššia. Tu je diametrálne odlišná situácia ako napríklad pri tabaku. Po vstupe do EÚ nemusíme cenu pohonných látok z dôvodu spotrebnej dane rapídne zvyšovať,“ vysvetlila B. Schmögnerová.

Tabuľka Legislatívne zaťaženie kúpnej ceny a prevádzky osobného automobilu v roku 2001:

O vstupnou daňou (DPH na vstupe) 23 %

O clom (podľa pôvodu krajiny - mimo EÚ) 16,2 až 17,1 %

O DPH zo zhodnotenia automobilu pri predaji 23 %

O daňovník si nemôže pri kúpe auta znížiť DPH o túto výšku

O daňovník môže do nákladov účtovať kúpu osobného auta na podnikateľské účely len do výšky 450 tis. Sk, resp. 550 tis. Sk pri kúpe na lízing (pri dobe odpisovania 4 roky)

O poplatok za pridelenie eviden. čísla a vydanie tabuliek s evid. číslom 2000 Sk

O povinné zákonné poistenie (podľa obsahu motora) od 1920 do 8640 Sk

O diaľničná nálepka 400, resp. 900 Sk

O cestná daň (pri vozidlách na podnikanie) od 1600 do 5600 Sk

O spotrebná daň z uhľovodíkových palív:

- benzín 15 400 Sk/tona, t. j. 11,08 Sk/l

- motor. nafta 14 600 Sk/tona, t. j. 11,97 Sk/l

- pri podnikaní možno odpísať iba 85 % preukázanej spotreby PHM do nákladov

Z tabuľky Legislatívne zaťaženie kúpnej ceny a prevádzky osobného automobilu v roku 2001 je očividné, prečo ZAP SR už aj v minulosti neraz kritizovalo štátne úrady, že brzdia dovoz áut do našej krajiny, lebo vnímajú auto ako luxus, a nie ako nevyhnutné približovadlo. Pritom importéri spolu so svojimi predajnými sieťami zamestnávajú okolo 10-tisíc ľudí, ročne odvedú do štátneho rozpočtu 7,5 mld. Sk. Trh s automobilmi je podľa ZAP SR rozbitý vďaka nesystémovým reštrikčným opatreniam súčasnej vlády. Dôsledky cíti nielen rozpočet, ale aj starnúci automobilový park. Napríklad zavedená dovozná prirážka a limit z odpisov na osobné autá pripravil štátnu pokladnicu o vyše 2 mld. Sk na nerealizovanom cle a DPH, keďže sa hlboko prepadol trh s autami. Vláda sa bráni už spomínaným zrušeným limitom z odpisov. Pred rokmi sa otvorila veľká diskusia o tom, že kabinet podnikateľom znížil hranicu na odpis z daňového základu. Odzneli obavy z toho, ako to zruinuje štátny rozpočet, lebo sa bude dovážať menej automobilov. Nárast predaja hovorí o opaku. Najmä v okolí Bratislavy vzniklo veľa nových firiem, ktoré vozidlá nakupujú vo väčšom rozsahu.

Zvolebnieva sa a každému je jasné, že dvojnásobné platy už nedosiahneme. Vec je vážnejšia. Dnes máte na Slovensku 10- možno 20-tisíc ľudí, ktorí si bez problémov kúpia luxusné auto aj za dva mesačné platy. Ekonómi považujú za choré, keď mzdové rozdiely medzi podnikmi dosahujú (ne)pomer 1:40. To nemôže zostať navždy. Tabuľka Kúpa a náklady na prevádzku potvrdzuje, že 70 až 80 % spoluobčanov si auto vôbec nemôže dovoliť. Ak prirátame náklady na pohonné látky, na údržbu - keď prakticky štvrtinu hrubého priemerného platu dávame na prevádzku vozidla - tak auto u nás má stále príchuť luxusného tovaru. Pritom motorizmus (ako ukazuje príklad a. s. VW Slovakia) je ťahúňom ekonomík vyspelých krajín. Ale to už je otázka výkonnosti hospodárstva ako celku a v tomto smere sa Dzurindova vláda dostala po štyroch rokoch viac-menej do slepej uličky. Najlacnejšie vozidlo Škoda Fabia 1,4 (v základnej výbave) je na úrovni tridsiatich hrubých platov. Nemec si štandardnú škodovku môže kúpiť za štyri výplaty, Rakúšan za 4,5, Angličan za 5,5, sused z Česka musí odložiť takmer 19 platov. Pritom v porovnaní s ostatnými krajinami Škoda Auto Mladá Boleslav u nás predáva autá za najnižšie ceny. Vychádzame z tabuľky ZAP SR. Čísla v druhej kolónke hovoria, koľko percent z ročného platu vynaloží občan na prevádzku (registráciu, povinné poistenie, diaľničnú známku, cestnú a majetkovú daň a pod.) osobného auta pri najazdení zhruba 100-tisíc kilometrov ročne.

Tibor Bucha

Tabuľka Kúpa a náklady

Krajina Počet platov Na registráciu a prevádzku (%)

SR 28 21,8

ČR 18,4 13,3

Nemecko 4,2 3

Rakúsko 4,6 8

V. Británia 5,5 4,7

(Zdroj: ZAP SR)