Aj k zázraku treba pomôcť

Svetové trendy je potrebné zladiť s vnútornými možnosťami

Najvhodnejší makroekonomický model cestovného ruchu neexistuje, pretože každá krajina zohľadňuje svoje národné špecifiká. Hoci sa ťažko môžeme porovnávať s Chorvátskom, pretože Slovensko nemá jedinú turistickú atrakciu, a to je more, úspech, ktorý sa v krajine deje, stojí aspoň za zamyslenie. Po negatívnych následkoch svetom sledovaného vojnového ohniska v Kosove, Chorvátsko definitívne získalo dôveru zahraničných turistov. Rok 2000 bol jedným z dôležitých prelomov histórie jeho cestovného ruchu. Počet zahraničných turistov sa medziročne zvýšil o 56 %. Celkový nárast návštevníkov využívajúcich aj ubytovacie služby takto vzrástol o 45 %. Kým devízové príjmy v roku 2000 dosiahli sumu 3,28 mld. USD, v roku 2001 to už bolo 3,75 mld. USD, pričom podiel cestovného ruchu na tvorbe HDP vzrástol na 15 %.

Podobný prelom vo vývoji ukazovateľov cestovného ruchu by potrebovala aj naša krajina. Tak ako Chorvátsko, aj my si predsa pamätáme lepšie časy a vieme, že dlhodobá recesia má svoje konkrétne korene. Mnohých znechucuje ich ustavičné obchádzanie, ako aj tendencia v snahe nachádzať rýchle riešenia, kopírovať svetové trendy bez toho, aby sme ich zladili s vnútornými potrebami a možnosťami našej krajiny. Chorvátsko, ktoré budovalo moderný cestovný ruch už od začiatku šesťdesiatych rokov, po zmene politických pomerov v strednej Európe a na Balkáne v 90. rokoch, prehodnotilo

štátnu politiku

cestovného ruchu. Okrem všeobecných ekonomických podmienok, ku ktorým patrí aj kontrola inflačných tlakov, stabilita bankovej sféry atď., prijalo pre oblasť cestovného ruchu súbor najpotrebnejších zákonov. Privatizáciu ubytovacích zariadení v štátnom vlastníctve podriadilo globalizačným trendom a potrebe zabezpečiť obsadzovania ubytovacích kapacít v dlhodobom časovom horizonte. Na podporu malého a stredného podnikania prijalo finančné balíky a navyše v roku 2001 neváhalo prijať na podporu podnikania také motivačné opatrenie, ako je neúčtovanie 22 % DPH na služby cestovného ruchu.

To všetko sa dialo v súčinnosti s jasnou regionálnou politikou a podporou aktivít regionálnych združení cestovného ruchu (turistička zajednica), z ktorých sa mnohé profilovali desiatky rokov. Kým u nás sme štátne štruktúry (Okresné správy cestovného ruchu) s cieľom šetrenia výdavkov na štátnu správu v regióne likvidovali bez toho, aby sme im vytvorili priestor na transformáciu, Chorváti podporovali regionálne aktivity turistických združení a centrálne riadenou politikou motivovali rozvoj jednotlivých druhov podnikania. Navyše dokázali

včas rešpektovať

to, na čo my stále zabúdame, a to svetovú renesanciu národných turistických agentúr. Na splnenie nového poslania Chorvátskej národnej turistickej agentúry vyčlenili zo štátneho rozpočtu viac ako pol percenta z úhrnu devízových príjmov z aktívneho cestovného ruchu, čo predstavuje približne 825 mil. Sk. Nepomerne menší rozpočet Slovenskej agentúry pre cestovný ruch (SACR) je neadekvátny pomeru turistického potenciálu týchto dvoch krajín. Navyše chorvátska agentúra má vo svete 15 obchodných zastúpení a dve expozície, čo pozitívne ovplyvňuje prácu s verejnosťou a uľahčuje tvorbu pozitívneho imidžu krajiny ako turistického cieľa.

Kým Chorvátsko a krajiny strednej Európy už dlhšie pracujú na zlepšovaní podmienok pre rozvoj cestovného ruchu, Slovensko zostáva v pozadí a na medzinárodnej scéne je v tieni svojich úspešnejších susedov. Pritom ide o odvetvie, ktoré je schopné bez mimoriadnych vkladov vytvárať nové pracovné miesta. Navyše efektivita práce je oveľa vyššia ako v poľnohospodárstve a priemerné mzdy vysoko nad úrovňou miezd v textilnom priemysle. Je to odvetvie, ktoré čerpá predovšetkým z vlastných zdrojov a pokiaľ by došlo k posilneniu vlastnej distribučnej siete, na Slovensku by mohla zostať aj veľká časť pridanej hodnoty. Je preto

najvyšší čas,

aby sa stratégie a koncepcie v cestovnom ruchu riešili komplexne vo vzájomných súvislostiach a nie čiastkovo, ako je to dosiaľ. Týka sa to aj koncepcie marketingu a štátnej propagácie cestovného ruchu, ktorá za jeden z hlavných cieľov vytyčuje potrebu zriadenia zahraničných zastúpení SACR. Tieto nové úrady ako zahraničné obchodné a informačné zastúpenia pre turistiku musia mať k dispozícii aj kompletnú informačnú databázu a odborne dokonale pripravených zamestnancov. Pokiaľ zamestnanci nebudú mať priamy prístup k ustavične sa meniacim informáciám z integrovanej informačnej databázy doplňovanej priamo z regiónov, nepomôže im dokonalá znalosť jazyka, ba ani len všeobecné znalosti o geografii Slovenska či akákoľvek láska k cestovnému ruchu, ich práca nebude dostatočne efektívna. Aby sme boli konkrétni, pred založením zahraničných zastúpení SACR je potrebné prehodnotiť plnenie uznesenia vlády č. 499/99 ku komplexnému programu podpory exportu a dôkladne zvážiť spôsob použitia finančného balíka, ktorý je na tento účel pridelený zo štátneho rozpočtu na rok 2002.

Rudolfa Vallová