Bez infraštruktúry to nepôjde

„Je naozaj vidieť, že zákony o reforme verejnej správy boli v parlamente šité horúcou ihlou. Povedali to aj samotní koaliční poslanci. V súčasnosti sa objavujú niektoré záležitosti, ktoré dokumentujú, že je to skutočne tak,“ povedal nám predseda samosprávneho Prešovského kraja Peter Chudík, ktorého navrhla do tejto funkcie koalícia HZDS-ĽS a Smer. „Napríklad zákon o majetku vyšších územných celkov nehovorí o tom, že keď prechádza na samosprávu kompetencia a s ňou aj pracovník, tak prechádza s ním napríklad počítač, na ktorom dovtedy pracoval, alebo nábytok či iné zariadenie jeho pôvodnej pracovne. Tiež ostali nedoriešené aj veci vo vzťahu k majetku, ktorý zatiaľ nemajú.“ Štátna správa by mala za priestory, v ktorých bude regionálna samospráva pôsobiť, účtovať podľa zákona trhový prenájom, no peniaze na to môžu dostať len od ministerstva financií. „Podľa doterajších poznatkov to vyzerá tak, že pravdepodobne bude potrebné urobiť novelu zákona o majetku samosprávnych krajov,“ konštatuje P. Chudík. Podľa neho postup predsedov VÚC bude v nasledujúcich dňoch a týždňoch taký, že najprv musia

čo najskôr

vypracovať systém regionálneho rozvoja a spôsob, ako získať zdroje z európskych fondov, lebo regionálne samosprávy vznikali aj z týchto dôvodov. To bude jednou z ciest ako pozdvihnúť región. „Čo sa týka Prešovského kraja, v prvom rade musíme riešiť dobudovanie infraštruktúry. Z desiatich ľudí, ktorí rozumejú tejto problematike, deväť hovorí, že nedostaneme investície, kým nebudeme mať infraštruktúru. Je nevyhnutné postupovať dosť rýchlo, aby sa vyrovnával rozdiel v životnej úrovni západnej a strednej časti Slovenska s krajmi na východe.“ Samosprávne kraje nekopírujú presne historické územné rozdelenie Slovenska. Predseda VÚC však zdôrazňuje, že treba žiť z prítomnosti a budúcnosti a nie z minulosti. „Delenie Slovenska na ešte viac územných celkov by znamenalo ekonomicky, finančne a hospodársky slabé samosprávne kraje. Tie musia byť partnermi pre regionálne samosprávy v iných európskych krajinách. Z tohto hľadiska osem VÚC vidím ako najvyšší možný počet. Súčasné rozdelenie z tohto pohľadu vnímam ako vcelku správne a optimálne a dovolím si povedať, že nie je dôvod, aby to v budúcnosti prinieslo nejaké problémy. Otázka stojí len tak, či mal vzniknúť

spišský región,

alebo spišská župa, ako to bolo navrhované, alebo nie. Ja však nebudem brzdou, keby takýto región mal vzniknúť. Treba si však uvedomiť, ako by mal vzniknúť a najmä občania by mali by do toho čo povedať.“ Na otázku, ako vníma prípadné spolitizovanie regionálnych samospráv, predseda pripomenul, že napríklad z 55 poslancov Prešovského VÚC sa 47 priklonilo k jeho návrhu, aby sa podpredsedom Prešovského VÚC stal zástupca Smeru. Tento návrh bol priechodný, hoci v regionálnom parlamente má HZDS-ĽS najväčší počet poslancov. P. Chudík nevidí problém v spolupráci poslancov týchto dvoch politických strán. Lebo „jedna vec je centrálna politika a druhá regionálna”. V rozhovore pre náš denník ocenil ochotu štátneho tajomníka ministerstva vnútra Ivana Budiaka riešiť problémy súvisiace s reformou verejnej správy a ďalšie kroky, na ktorých sa dohodli. Tento názor vyjadril po porade predsedov VÚC na ministerstve financií. Bola zameraná najmä na finančné zabezpečenie úradov VÚC, správu majetku, hľadanie vhodných priestorov pre úrady samosprávnych krajov atď. Do konca marca by mali predsedovia VÚC predložiť návrhy svojich rozpočtov na tento rok.

Vladimír Turanský