Gumáky alebo vo fraku?

Komentuje Vladimír Turanský

Rok 2004 je všeobecne považovaný za čas rozšírenia Európskej únie. Podnikateľské subjekty, ktoré sa na túto zmenu pripravujú a nečakajú so založenými rukami, však zároveň za tento dátum dávajú otáznik. Nie preto, že by spochybňovali integračné úsilie krajiny, ale jednoducho preto, že súčasná úroveň poznatkov o pripravenosti jednej či druhej strany nedáva istotu, že tento termín bude dodržaný. Z hľadiska histórie malo by ísť však skutočne už len o okamih. Platí to aj o poľnohospodárstve, ktoré prejde najväčšou zmenou a ak rezort ako celok nezabojuje, napríklad aj o výšku kvót a produkcie, môže mať v niektorých odvetviach neprekonateľné ťažkosti. Na túto historickú zmenu sa pripravujú mäsokombináty, výrobcovia mlieka a produktov z neho, ale aj producenti cukru a ďalší. Kvóty, na ktorých sa asi dohodneme na základe referenčného obdobia, teda výsledkov niekoľkých rokov dozadu, dávajú tušiť, že nami požadovaná výška kvót nemusí byť akceptovaná. Na ročnú produkčnú kvótu v mlieku 1,2 miliardy litrov naši poľnohospodári jednoznačne majú, ale v posledných rokoch tento limit nedosiahli. Ako reálne vidia roky 2006 až 2007, ale to by sme už mali byť v spoločnom trhu.

Podobne je to aj s cukrom, hoci najlepšie roky ukázali, že s métou 190-tisíc ton vyrobeného cukru nemusíme mať až také problémy. Slovenský trh toto množstvo vie každý rok absorbovať. V tejto komodite sa však výrobcom na Slovensku, hoci sú nimi zahraničné spoločnosti, možnosti zužujú a nepomáhajú ani vlani zavedené ochranné opatrenia na dovozy. Dôležité však je, čo to spraví s pestovateľmi cukrovej repy. Ak sa im nevytvoria vhodnejšie podmienky, a to môže byť vo vzťahu k integrácii aj neskoro, na uvedenú požadovanú kvótu vlastne môžeme už zabudnúť. V dôsledku medziročných výkyvov na trhu cukrovary od pestovateľov vykúpili v niektorých rokoch až o 500-tisíc ton repy menej, čo predstavuje stratu 650 mil. Sk. Cukrovarníci preto vyzývajú pestovateľov, aby sa pri rokovaniach so štátnou správou a ďalšími organizáciami pričinili o ochranu vnútorného trhu, aby domáci cukor mohli predať doma a nevyvážali ho pod výrobnú cenu. Cukrovarníci, hoci pod hlavičkou zahraničných spoločností, hovoria, že našich pestovateľov repy potrebujú. Ich spoločnou obľúbenou replikou je, že ten, kto pestuje repu, nechodí vo fraku. Veria, že napriek problémom so stabilitou vnútorného trhu sa v ňom po vstupe SR do EÚ