Hospodársky denník
USD48,123 Sk
EUR42,25 Sk
CHF28,791 Sk
CZK1,317 Sk
  Piatok  25.Januára 2002
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Narysovaný prvý rok činnosti

Teraz sa ukáže, ako sa plány premietnu v každodennom živote

Prípravy na transformáciu Železníc SR na dve samostatné železničné podniky boli v závere minulého roka poznamenané aj prípravou dvoch podnikateľských plánov na rok 2002. Napríklad budúce príjmy Železníc SR sú limitované práve ich obchodnými vzťahmi so Železničnou spoločnosťou. V tejto súvislosti sme požiadali o rozhovor o vybraných otázkach bývalého riaditeľa plánovacieho odboru ŽSR a od prvého januára riaditeľa odboru financovania ŽS Ing. Antona Jaboreka.

Chceme hovoriť o príjmoch spoločnosti ŽS. Akú výšku príjmov možno očakávať v tomto roku, prípadne v akej podobe?

- Základným zdrojom budú tržby vyplývajúce z poplatku za poskytovanie dopravnej cesty. V zmysle predpokladaných výkonov a platných cenových predpisov kalkulujeme, že ŽS bude platiť ŽSR za používanie dopravnej cesty ekonomicky oprávnené náklady v rozsahu asi 8,3 mld. Sk, z toho za osobnú dopravu 2 mld. Sk a za nákladnú dopravu približne 6,3 mld. Sk.

Tieto príjmy však nebudú stačiť, pretože poplatok za používanie dopravnej cesty je regulovaný.

- Iste, stále platia v tejto oblasti štátom regulované ceny, čo spôsobuje potrebu uzatvorenia nového zmluvného vzťahu medzi ŽSR a štátom na

vykrytie rozdielu

medzi príjmami a ekonomicky oprávnenými nákladmi v osobnej železničnej doprave, keďže ide o výkony vo verejnom záujme. Tento rozdiel predstavuje približne 2 mld. Sk, ktoré by mal ŽSR uhradiť štát. V štátnom rozpočte SR na rok 2002 je však na výkony vo verejnom záujme v osobnej železničnej doprave vyčlenených len 1,8 mld. Sk, pričom asi 800 mil. Sk z tejto schválenej sumy je určených pre ŽSR a 1 mld. Sk je určená pre ŽS. ŽSR si budú zostávajúcich 1,2 mld. Sk uplatňovať po audite ekonomicky oprávnených nákladov ako pohľadávku voči štátu.

Železnice SR si však budú v roku 2002 nárokovať od štátu aj ďalšie „kompenzácie“, a to v súvislosti s konsolidačnou funkciou, ktorú majú plniť voči Železničnej spoločnosti v oblasti majetku, zamestnanosti a vyrovnania zdedených záväzkov.

- Podnikateľský plán ŽSR na rok 2002 kalkuluje v súlade so stanoviskom Správnej rady ŽSR a Projektom transformácie a reštrukturalizácie ŽSR s odbremenením strát z finančných operácií vzniknutých vysokou dlhovou službou, ktorá zostáva na ŽSR. Tieto straty predstavujú objem okolo 1,5 mld. Sk a sú bilancované v príjmovej časti rozpočtu ŽSR. Znamená to, že očakávame ich preúčtovanie v rámci oddlžovania ŽSR štátom. V prípade, že sa to ŽSR nepodarí či nebudú vykonané príslušné postupy zo strany ministerstiev dopravy a financií, zostane táto suma na ťarchu ŽSR, čo spôsobí

prehĺbenie straty

na hospodárskom výsledku z plánovaného objemu mínus 957 mil. Sk na mínus 2,457 mld. Sk.

Získa ŽSR príjmy aj od iných odberateľov okrem ŽS, prípadne mimo svojej hlavnej činnosti?

- ŽSR budú mať príjmy z ostatnej činnosti v objeme okolo 1,72 mld. Sk a náklady približne 1,64 mld. Sk, teda očakávame zisk z ostatnej činnosti vo výške okolo 80 mil. Sk. Tento relatívne nízky zisk je spôsobený tým, že v rámci týchto výkonov budú ŽSR poskytovať pre ŽS

ostatné služby,

ako napríklad zdravotnú starostlivosť, vzdelávanie, služby charakteru informačných technológií, služby informačnej siete, telekomunikačné služby a podobne v plánovanom celoročnom objeme asi 700 mil. Sk, ale zatiaľ na rok 2002 bez uplatňovania ziskovej prirážky. V tejto súvislosti bol daný pokyn príslušným vedúcim pracovníkom organizačných jednotiek, aby pripravili čiastkové zmluvy definujúce právne, finančné, prevádzkové a ostatné zvyčajné podmienky v zmysle Obchodného zákonníka. ŽSR však budú poskytovať ostatné výkony aj mimo ŽS, teda cudzím odberateľom. A to v predpokladanom objeme okolo 1 mld. Sk, čo je približne v rozsahu doterajších výkonov, avšak v tomto prípade si už budú uplatňovať ziskovú prirážku v zmysle platných kalkulačných smerníc.

Aké základné východiská majú určené v ŽSR pre jednotlivé nákladové ukazovatele počas roku 2002?

- Pri modelovaní nákladov sme vychádzali z očakávaných výkonov a vplyvu inflácie do oblasti spotrebovaných nákupov a ostatných služieb, ktoré by sa podľa štátneho rozpočtu mala pohybovať na úrovni 6,7 percenta. Dodávateľské opravy sú na úrovni rozpočtu v roku 2001, čo v sebe odzrkadľuje kompenzáciu rastu inflácie nižšou náročnosťou na opravy vplyvom realizovaných investícií. V oblasti osobných nákladov je premietnutý 8-percentný nárast priemerných miezd v zmysle kolektívnej zmluvy a predpokladaného stavu zamestnancov. Vo finančných nákladoch je premietnutá

úverová zaťaženosť

vrátane očakávaného kurzového vývoja koruny a v mimoriadnych nákladoch odstupné a sociálne kompenzácie na zamestnancov, ktorí budú nadbytoční.

ŽSR budú tiež pokračovať v ďalšej modernizácii medzinárodných koridorových tratí a vybraných železničných uzlov. Na financovanie plánovaných zámerov v tejto oblasti však nebudú stačiť iba vlastné zdroje vytvorené z odpisov.

- Vlastné zdroje, teda odpisy na zabezpečenie tzv. jednoduchej reprodukcie, sú kalkulované vo výške 2,3 mld. Sk. Požiadavky jednotlivých organizačných jednotiek na rozpis investícií na rok 2002 sú až na úrovni 6 mld. Sk. Bude preto úlohou investorskej komisie generálneho riaditeľstva posúdiť priority a predložiť vedeniu ŽSR návrh na schválenie investičného plánu v značne redukovanom rozsahu. Pokiaľ ide

o cudzie zdroje,

tie kalkulujeme na úrovni 5,3 mld. Sk, z toho investičnú dotáciu zo štátneho rozpočtu na rozvoj železničnej infraštruktúry v celkovom objeme 350 mil. Sk, príspevok z programu ISPA na modernizáciu trate Bratislava - Trnava v objeme 728 mil. Sk a čerpanie úveru EIB v objeme 4 mld. Sk. Okrem toho presúvame zo zdrojov roku 2001 vybudovanie železničnej vlečky pre priemyselný park v lokalite Lozorno v objeme 195 mil. Sk.

S akými základnými ukazovateľmi uvažujete v oblasti výkonov ŽS v nákladnej a v osobnej preprave?

- V oblasti nákladnej prepravy predpokladáme objem výkonov ŽS na úrovni roku 2001, teda 53 miliónov ton tovaru, avšak pri zvýšených tarifách priemerne o 9 %. Z týchto predpokladov vychádza i plán tržieb ŽS stanovený vo výške 16,9 mld. Sk. V osobnej preprave dôjde k zníženiu prepravného výkonu o 8,5 percenta, pričom v súlade s Projektom transformácie a reštrukturalizácie ŽSR sme predložili návrh na zvýšenie priemerného cestovného o 11,5 percenta. Celkové tržby z osobnej prepravy vrátane úhrady od štátu, ktorá predstavuje asi 1 mld. Sk, teda očakávame vo výške okolo 7,1 mld. Sk.

Spomínali sme služby, ktoré budú poskytovať ŽSR pre ŽS. Ako to bude z hľadiska ŽS?

- V oblasti ostatnej činnosti Železničnej spoločnosti, medzi ktoré patria aj výkony pre ŽSR, plánujeme dosiahnuť tržby vo výške 590 mil. Sk pri nákladoch 460 mil. Sk. Teda zisk z ostatnej činnosti by mal dosiahnuť 130 mil. Sk. Aj v tomto prípade pri výkonoch pre ŽSR neuplatňujeme ziskovú prirážku.

Pre úplnosť si ešte priblížme situáciu v ŽS z hľadiska vývoja nákladov a investícií.

- Pri konštrukcii základných nákladových parametrov v podnikateľskom pláne ŽS sme vychádzali z objemu predpokladaných výkonov a z princípov uplatňovaných aj v prípade ŽSR. Okrem trakčných nákladov, v ktorých premietame zvýšenie trakčnej nafty o 7 % a zvýšenie trakčnej elektrickej energie o 20 %. Vlastné zdroje reprezentované

výškou odpisov

plánujeme v objeme 2,7 mld. Sk. Podobne ako v ŽSR, aj v ŽS bude nevyhnutné definovať priority, keďže investičné požiadavky organizačných jednotiek presahujú 8 mld. Sk. Na obstaranie nových investícií budú v roku 2002 použité v ŽS aj cudzie zdroje v objeme 1,6 mld. Sk, a to z dlhodobých úverov prechádzajúcich do ŽS vrátane prostriedkov získaných od Eurofimu, ktorými sa zabezpečí najmä nákup osobných a nákladných vozňov, modernizácia prípojných vozňov, elektrické motorové jednotky a pod.

Počasie

Dnes bude veľká oblačnosť až zamračené a miestami občasný dážď, na horách postupne od 600 m sneženie. Popoludní od severozápadu prechod k premenlivej oblačnosti a ojedinele prehánky. Najvyššia denná teplota 5 až 9, na Orave, Kysuciach a v Liptove okolo 2 stupňov. Teplota na horách vo výške 1500 m -3 stupne. Západný až severozápadný vietor 4 až 8, na horách a v nárazoch prechodne aj na juhozápade 10 až 15 m/s. Na východe spočiatku len slabý južný vietor.V sobotu bude v noci zmenšená, postupne od západu veľká oblačnosť. Cez deň až zamračené a na mnohých miestach občasný dážď, na horách sneženie. K večeru opäť zmenšovanie oblačnosti. Nočná teplota 0 až -4, v údoliach miestami až -7, denná teplota 2 až 6 stupňov, na severe aj chladnejšie. V nedeľu bude polooblačno až oblačno, od západu postupne veľká oblačnosť a lokálne občasný dážď, vo vyšších horských polohách sneženie. Nočná teplota 2 až -2, v údoliach až -5, denná teplota 4 až 8, na severe okolo 2 stupne.Slnko vyjde zajtra o 7.30 a zapadne o 16.39 hod.

Amsterdampolojasno10
Atényoblačno15
Belehradpolooblačno13
Berlínoblačno4
Bratislavaprehánky5
Brusel polooblačno7
Budapešťprehánky6
Bukurešť oblačno8
Frankfurt oblačno7 
Helsinkisneženie-2
Istanbulpolojasno14
Kodaňpolooblačno6
Kyjevprehánky7
Lisabonoblačno16
Londýndážď10
Madridpolojasno11
Moskvasneženie0
Oslooblačno0
Parížoblačno12
Prahaprehánky4
Rímpolojasno15
Sofiapolojasno12
Štokholmoblačno-3
Varšavaprehánky3
Viedeňoblačno6
Záhrebpolooblačno12
Ženevaprehánky7

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.