Zamestnanci utekajú oknami

Nelegálna práca i ťažkosti so skončením pracovného pomeru

Práca je produkt ako každý iný. O jej cene sa vedú časté diskusie a rovnako aj o podmienkach, za akých sa vykonáva. Kontrolou dodržiavania zákonných noriem v pracovno-právnych vzťahoch sa zaoberajú inšpektoráty práce. Preverujú, za akých podmienok došlo k vzniku pracovného pomeru, jeho zmene, ku skončeniu a v neposlednom rade ich zaujímajú aj otázky jeho legálnosti. Inšpektorát práce v Banskej Bystrici od polroku 2001 skontroloval v tejto oblasti 2479 osôb, čo však zatiaľ nie je definitívny počet, pretože ešte odovzdávajú príslušné protokoly z výkonu inšpekcie práce. Do 1. júla roku 2001 sa previerkami v tomto smere zaoberali úrady práce. Skúsenosti inšpektorov potvrdili, že ešte väčším problém ako

nelegálna práca

je skončenie pracovného pomeru za podmienok, keď zamestnávateľ nevydá zamestnancovi doklad o jeho ukončení. Stáva sa pomerne často (na Inšpektoráte v Banskej Bystrici riešia týždenne aspoň dva prípady), že zamestnávateľ nie je ochotný vydať doklady o priemernej výške zárobku a zápočet rokov, pričom úrad práce nemá možnosť bez týchto dokladov zamestnanca evidovať, a ten zostane bez podpory. Typickým príkladom sú ženy, ktoré sa vracajú z materskej dovolenky a za ten čas sa firma „položila“ alebo v reči odborníkov nekorektne skončila. Tento problém bude treba podľa JUDr. Danice Bedlovičovej z banskobystrického Inšpektorátu práce medzirezortne riešiť. Bezchybná však nie je ani legislatíva, ktorá vysvetľuje, či skôr nevysvetľuje pojem nelegálna práca. Zákon, ktorý ju bude presne definovať, sa však už pripravuje. Zamestnanci Inšpektorátu práce v Banskej Bystrici predovšetkým kontrolujú, či má zamestnanec písomnú pracovnú zmluvu. Ich

ruky sú zviazané

tým, že podľa súčasne platného Zákonníka práce do 30 dní zamestnávateľ nemusí takúto zmluvu písomne uzavrieť. Inšpektori práce často počujú výhovorky, že kontrolovaný zamestnanec nastúpil len včera a pracovať bude len do tridsať dní a túto skutočnosť nie je možné overiť ani v evidencii dochádzky. Aj keď to má charakter nelegálnej práce, je to v súlade s platným zákonom a inšpektor práce nemôže proti tomu nič urobiť. Stáva sa tiež, že po návšteve na pracovisku zamestnanci utekajú pred ním oknami, aby sa vyhli kontrole. Ako dôkaz to však nestačí. Od 1. apríla 2002 dôjde k náprave tohto stavu novým Zákonníkom práce a dúfajme, že aj pripravovaným zákonom o nelegálnej práci. Je dôležité, aby zákonná norma určovala zamestnávateľom aj povinnosť mať pracovné

zmluvy na pracovisku

zamestnanca a nie kdesi vo vzdialenej firme. Zatiaľ čisto teoreticky možno za nelegálnu prácu považovať napríklad aj opatrovanie dieťaťa. Je paradoxom, že na dohodu o vykonaní práce, aj keď to určite nie je prípad opatrovania dieťaťa, možno teoreticky zarobiť aj milión.

Banskobystrický Inšpektorát práce má na základe výsledkov kontrol najhoršie skúsenosti s malými a so strednými firmami, kým väčšie podniky majú pracovnoprávne vzťahy zväčša v súlade s platnou legislatívou. Previerky smeruje aj do veľkých obchodných domov, v ktorých sa však nelegálna práca nepotvrdila. Často využívajú dohody o vykonaní práce, a to je v súlade s platnou legislatívou. Odborníci upozorňujú, aby si každý zamestnanec zistil,

či firma platí

za neho všetky odvody. V opačnom prípade, ak sa stane zamestnanec práceneschopným alebo utrpí nečakaný úraz, zostane bez prostriedkov. Veľkým problémom je tiež otázka dodržiavania minimálnej mzdovej tarify, kde sa právne predpisy často porušujú. Zložitou vecou je aj vymáhanie mzdy od firmy, ktorá zanikla. Podľa JUDr. Danice Bedlovičovej bude potrebné vymedziť kompetencie, čo budú v tejto oblasti riešiť súdy a čo inšpektoráty práce. Ak inšpektor nariadi zamestnávateľovi vyplatiť mzdu, a ten ju zamestnancovi napriek tomu nevyplatí, môže o spore rozhodnúť len nezávislý súd. Rovnako aj v prípade, keď inšpektor práce zistí, že výpoveď daná zamestnancovi je neplatná. Veľa nedostatkov odhaľujú kontroly v oblasti stravovania. Niektorí živnostníci neposkytujú zamestnancom vhodnú stravu, váhajú s poskytnutím príspevku na stravovanie svojich zamestnancov, najmä ak sami majú problémy, aby ich živnosť vôbec uživila. Niektorí zamestnávatelia prispievajú na obed len 10 Sk či dokonca

jednou korunou

s vysvetlením, že nemajú väčšiu sumu, nemajú z čoho platiť. Naopak, sú aj príklady z opačnej strany, keď zamestnávateľ je pri poskytnutí stravného neobyčajne štedrý. V každom prípade však Inšpektorát práce v Banskej Bystrici rieši v tejto oblasti veľmi veľa sťažností a niektoré sú aj neopodstatnené, keď si zamestnanci nárokujú viac ako im náleží. Jeho záberom je celý Banskobystrický kraj a vo svojej činnosti spolupracuje aj s úradmi práce, políciou a daňovými orgánmi.

Peter Farárik