S aspirínom do stovky

Starší liek vari na svete nie je. Prvú stopu po kyseline salicylovej nachádzame v egyptskom papyruse z roku 1600 pred n. l. Odvar z listu vŕby pomáhal už za faraónov proti rôznym bolestiam. O tom, že vŕbová kôra tlmí horúčky a tíši bolesti, vedel i Hippokrates, rovnako ako staré predkolumbovské a ázijské civilizácie. Až v roku 1829 však francúzsky vedec extrahoval z vŕbovej kôry rozdrvenej na prášok aktívnu látku, ktorú nazval „salicyn“. V roku 1850 francúzski a nemeckí biochemici vyrobili syntetickú kyselinu acetylsalicylovú. Nikdy sa nedozvedeli, že ich objav mohol mať väčšiu cenu než baňa na diamanty.

Skutočným otcom moderného aspirínu sa stal takmer o pol storočia neskôr mladý výskumník Felix Hoffman, zamestnaný v nemeckej firme Bayer. V roku 1897 znovu objavil syntézu kyseliny acetylsalicylovej a zlúčenina dostala podobu slávneho lieku. V roku 1899 si dal Bayer patentovať značku Aspirín a do predaja sa dostali prvé tablety. O storočie neskôr je aspirín najužívanejším liekom na svete a má azda zo všetkých, čo ich kedy existovalo, najbližšie k mýtu, ktorému sa vraví panacea, teda hojivý prostriedok na všetky neduhy. Spisovateľ Franz Kafka bral aspirín proti znechuteniu životom a španielsky filozof Ortega y Gasset v ňom videl univerzálny liek dvadsiateho storočia. V roku 1999 sa týchto tabletiek spotrebovalo takmer tridsaťsedem miliárd, šesť na každého pozemšťana. Toto číslo sa ešte znásobuje. Nemecká firma Bayer, ktorá pôvodne vyrábala iba náterové hmoty, sa vďaka aspirínu stala jedným z najväčších farmaceutických kolosov na svete. Aj keď necháme bokom legendy opriadajúce tento medikament, musíme konštatovať, že aspirín lieči zrejme naozaj všetko: tlmí bolesti v končatinách i bolenie hlavy, znižuje horúčku a chráni pred kardiovaskulárnymi chorobami.

Ešte pred niekoľkými rokmi nikto nechápal, ako môže taká jednoduchá molekula, ktorú obsahuje aspirín (a podobné lieky založené na tej istej aktívnej zložke), pôsobiť tak rôznorodo a zložito. Dnes to už vedci vedia a skúmajú ďalšie možnosti preventívneho využitia aspirínu. Farmaceutické firmy sa predbiehajú v snahe vyrobiť superaspirín, ktorý by nemal žiadne vedľajšie účinky. V priebehu osemdesiatych rokov v USA zorganizovali rozsiahly test na zhodnotenie reálnej účinnosti kyseliny acetylsalicylovej. Zúčastnilo sa na ňom dvadsaťdvatisíc lekárov. Polovica brala 320 mg aspirínu každý druhý deň, druhá polovica dostávala iba placebo, teda neúčinnú tabletku. Nikto pochopiteľne nevedel, do ktorej skupiny patrí. Po štyroch rokoch boli zverejnené výsledky: Medzi jedenásťtisíc lekárov, ktorí brali aspirín, sa zaznamenalo päť smrteľných infarktov a deväťdesiatdeväť takých, ktorí postihnutie prežili. Polovicu tých, ktorí brali placebo, postihlo osemnásť smrteľných infarktov a stosedemdesiatjeden ľahších. Štatisticky vyjadrené, pravidelne užívaný aspirín znížil pravdepodobnosť infarktu o päťdesiat percent.

V pozadí tohto terapeutického úspechu sú prostaglandíny ako producenti látky povzbudzujúcej krvnú zrážavosť. Sú užitočné pri procese hojenia rán, ale nebezpečné z hľadiska upchávania ciev. Aspirín riziko znižuje. Pôsobí ako antikoagulans, pomáha teda proti tromboflebitíde (zápalovému ochoreniu žíl, pri ktorom sa tvoria zrazeniny, upchávajúce najmä drobné cievy a kapiláry). Podľa vedcov pol tablety aspirínu užívanej denne tridsať dní podstatne obmedzuje nebezpečenstvo infarktu.

Dnes vedci skúmajú ešte jednu terapeutickú možnosť kyseliny acetylsalicylovej, a to pri predchádzaní nádorových ochorení hrubého čreva, žalúdka a podžalúdkovej žľazy. Začiatkom deväťdesiatych rokov si niekoľko fínskych lekárov všimlo, že ich pacienti, ktorí trpeli chronickým nachladnutím a užívali preto pravidelne aspirín, boli menej postihnutí rakovinou hrubého čreva než ostatné obyvateľstvo. Niekoľkoročné epidemiologické štúdie naznačujú, že ide o zníženie rizika takmer o tridsať percent a pokiaľ sa ochorenie už prejavilo, je menej agresívne. Mechanizmus tohto pôsobenia nie je doteraz jasný. Klinické vedecké testy pokračujú a prebieha tiež výskum toho, ako by sa aspirín mohol osvedčiť i pri liečbe sivého zákalu a hypertenzie v rizikovom tehotenstve.

Ako všetky lieky má i aspirín svoje kontraindikácie a vedľajšie nepriaznivé účinky. Pokiaľ sa užíva príliš dlho, prípadne vtedy, ak to nie je potrebné, môže poškodzovať žalúdočnú sliznicu, vyvolávať pálenie a krvácanie v žalúdku i črevách. Niekedy vyvoláva alergie. Pokiaľ sa chce niekto uchýliť k aspirínu ako k prevencii proti nádorom alebo proti infarktu, mal by sa určite poradiť s lekárom. Aj prehnané užívanie aspirínu pri bolestiach hlavy môže viesť k opačnému výsledku (bolesti sa zhoršia).

Vzhľadom na to, že ide z hľadiska obchodu o veľmi zaujímavý druh tovaru, sústreďujú sa dnes farmaceutické firmy na vývoj a výrobu dokonalého aspirínu, ktorý by si uchoval liečebné prednosti a zároveň by nemal nežiaduce účinky.

Vtip je v tom, že aspirín potláča súčasne dve látky štruktúrou veľmi podobné a nedokáže ich rozlíšiť: enzým zodpovedný za tvorbu prostaglandínov a enzým chrániaci žalúdočnú sliznicu. Vedci pripravujú taký typ aspirínu, ktorý bude schopný takéhoto rozlíšenia, a dávajú nádej, že za niekoľko rokov bude nový aspirín v predaji.

(kab)